GoaNOW...

EdWords...

CARNAVAL...

VIEWPOINT...

CITYSCAPE...

EDUCATION...

GREETINGS...

PEOPLE...

CENTENARIAN...

LOOKING BACK...

SWEET NOTES...

LAST MONTH...

COCONUT BRUSH...

KITCHENDOM...

GOA BOOKS...

OBITUARY...

ARSO (KONKANI)...


ARCHIVES...

 


ARSO

Poilem Konknni Vebzin

LAHN KOTHA
ESTE CASE E DIFERENTE (2)
Bor: Bonaventure D'Pietro

(Adlean Chalu)

Tea kallaileam nemam pormonnem goroz teo zallvonneo sompoitoch, jedna fuddle chovkoxe khatir kudd xarant vhournk dogam-vhovgamnim hat ghalun to samplllo ukol'lo, tednam fattle kanddichea mani samkharak zomnir, poddleli pitullchi ek arluk disti poddli.

Eka odhikaran ti arluk hatan kaddli. Ti polletoch to melolo mhunis ek Krisanv aslmo mhunn taka thavem zalem. Arlukeche eve vatten jezuchem anim dure vatten Ankvar Mariechem chitr aslem. Punn ti arluk meleleachea golleank asli zalear, ti kiteak ghuntleli, tem tankam somzonam zalem.

"Ti arluk sorpollek nasli. Bentinank asli," eka odhikarean tond ghatlem. "Tea bentinacho sutacho doro aslo to kuddi sangtaka matien khelo zatolo," to fuddem sangunk laglo.
Kristanv mhunnon thavem zalem, punn to konn, khuimcho, kiteak taka marlo ani dongrar haddun purlo? Ek prosnnamchi ganttonnuch team odhikareamchea dolleam samkhar ubhonk lagli. Purtugez rajvoddkecho khoddegant kall to! Sot kitem tem ustun kaddunk serkari odhikari konnank dhorun vhorot ani konnachi dubhavan palmatorinim patt foddit tem sangunk avgodd aslem.

"Dhonduchea kazjimnimch hi kudd koxi pavli. Ani tivui takach koxi poili sampoddli tachi zhoddtti ghenvchi poddli," Odhikarean aplo uzvo hat bhenddar dovrun mhunnllem.

Dhonduk tabortob pulis kortelar vhelo anim arte-porte vinchur korun taka kumsar kelo. Punn tachea sadhea sobhavachi govai, Rejidor Soares-a bhair ganvantlea kitleamch zannanim dili dekhun nitichi torsad tache toklevoili sodhe kuxin sorli. Punn khoro khuni sampoddlea xivai Dhonduchea mateaveli dubhavachi savlli nopoit zavnk borem kottin aslem.

Vegllea sobhavacho tornatto

Macao, chovxileanui somdirachea udkan buchkollpi, Purtugalachea rajvoddke khala aslo prodesh tednam aslo. Portuguezank lagon zaitem Goenkaran thuim aplem ravnnem tharavnk pavlele. Tantun aslo Sebasteao Carvalho navamcho ek Goenkar. Tannem jevonn divpachem puzat thuim ugddlelem.

Goana Casa De Pasto, mhunnlear tem khuim asa tem tuka konnui sangtalo. Lagxile khaddint ieteam-veteam agbotti vheleam tarvotteank Goana Casa De Pasto ekdomuch boreak poddttalem. Sebasteao-chem jevonn ruchik, mezam-kodeli, kantte-kuleram-boxeo saf-suf nitoll, ani thuim jevtannam bolsakui vhoddlo so chimtto ienaslo. Macao, sonvsarantlo oslo ek bhag aslo ki dhondo choloupi dhondekarank jevonn-khannacheoch nhoi, tor vell ailear udhok pasun xezarchea China koddlean haddchem poddttalem.

Amcho Goenkar Sebasteao, te soglle tollmolle sonsunui dhondo cholounk ang marpi nhoi aslo. Halimch, ek Luis nanvacho ek Goenkar tornatto Macao pavlolo. Rokddich chakri khuimcheach ganvant mellonam dekhun Luis Sebasteao-chea puzatacher ailo ani apnank thoddea disank tori kam dhi mhunnon poratunk laglo.

"Goenkar ganvbhav mure tum. Bhienaka. Rav, mhojea puzatacheruch kamank rav. Dusri sirvis mevtoch…upran polloumchem," Luisachea khandar moipasan hat ghalun puzatkaran mhunnllem. Ani tea dis thavn tachea bhuzam vhelem vozon bhoremch komi zalem.

Luis kamank huxear aslo tem zhalemch punn Purtugez ulovnk zanno aslo dekhun Sebasteao-ank anikui to upeogak poddlo. Mumboinch chakri kelea mhunnonui tache koddem ek sertifiket asli dekhun taka kicher supervisor koso tannem nomiarlo. Heram kamank hollduve katiche, chepttea nakache dog kamdar aslet.
Luis pagak kednanch vanttponn korinaslo. Kam suddsuddaen kortalo. Giraikank koxe vagoumchem to ekdom borem zanno aslo.

Hollu-hollu korun Sebasteao-an irlem-irlem skorun oglem kam ani zababdari Luisacheruch tharaili. Takam atam matso bhair-bhitor soronk visov mellonk laglo. Punn ek dis ek atvich ghoddni ghoddli.

To Chinese kuzner kombi katortalo. Eke kombiechi gomtti follear dovrun ticher suri marli tedeach vellar bokbokit rogot vanvlem. Hem rogot polloun Luizan bostteoch bobo thokun dileo. Bobo marlea upran taka zhintt koxi aili ani don-tin pavtti gunvlolo kozo zaun to zomnir xevttolo.
Sogle kamdar ghaborle. Voizak apounk toiar cholta mhunnosor to soirannant ailo, punn aple thaim kitem ghoddlelem tacho taka irloi ugddas naslo. Sarkho zatcoh, kainch zaunk naslele bhaxen tannem sodamche porim kamank survat keli.

Dusrei pavtti to kombi katortanam kuznant pavon sorlo tednaim toxemch ghoddlem. "Borem, Luis hem kam tuka upkarchenam. Tujean rogot polloum nozo," taka patravan sanglem. Tednam Luis ghaborlo. Taka dislem atam aple dis bhorle ani dusri sirvis sodpachi palli aili mhunnon.
"Luis, faleam than tum pantry-n…Te dog zan kamdar asat tancho tum vhoddil."

"Dev borem korum, patranv," Luisan aplea doiall dhoniache upkar attoile ani pantry-n kamank laglo. Poilich taka eka giraikan ham sandwich korpachi hukum dili. Thuim kam korpi eka bhurgean ham-acheo slices pavamchea fatiamnim davleo ani upran suri gheun fatiaancheo bhaileo nibor dego katrunk laglo. Suri fatiancheam degancher bhonvddaiti ti polleuvn, Luisak porot zhintt aili. Hovui zago apnank pochpachonam mhunnon tannemch dhoniam koddem upkar maglo.
"Patranv, mhaka dining room-ant ghal."

"Borem asa punn poi sodanchea itlem pagar thuim kam kelear divchonam ham! Karann dining hallant kam korpeank tips melltat anim tachem pagar he torem bhorta. Upkarta tuka?" Sebasteao-an Luisak adimch fuddem sogllem sangun soddlem. Karann, atam tachea monan Luis bodol koslo tori dubhav ruzonk laglo.
Punn apnnem magon ghetlelei zuttiechi teach disa tannem rojea ghenvchi poddli….

(Fuddem kitem zalem tem fuddle pavtti vachumia nhoi?).


50
MOTIAM
Rev. Dr. Simon Rico Fernandes, Capuchin

SULTAN OJEAPTA

Bhailem rup amkam zaite pautt fottoita, ani ami fottoutanv. Kitloi dharunn ek monis bhailean amkam disot, tache bhitor asta tem mun'xaponnachem moladik motim. Adlea kallar Arab Musolman razamchem tondd amkam kednanch sompeponnim polleunk mellonaslem. Itlo podvedar ani itlo khoddegant to vortovlo. Dusman mellot zalear tanchem xins kapun tancheo tokleo umkaitalet.

Oxem astanam francis mat punn aplea jivachi porva korisnastanam Devachea navan veta tea Sultanachea ganvant. Tea ganvcho paro bhirankull xipai rat ani dis kortalet. Francis tea ganvant poilem pavl martanam vhoddlea tallean mhunntta, "Sultan, Sultan, mhaka tuje lagim ieunk dhi."

Tacho bhesurvanno bhes polleun ani to ek vattecho fakir mhunn somzun, Sultanank il'lo hansoupak Fancisak taceha fuddean vhortat.

Francis bhitor sorta-nam-sorta, Sultanan aple dolle ugoddle, aplem kallizmovallailem anim sonxea porim aple kan fulovn tannem sanglelem aikonk laglo. francis umallean bhoron sot uloilo ani Sultan ojeap zalo. Punn tannem sanglelem Sultanak korunk zalem nam. Francis ani Sultan ixttam porim eka-meka sorxile koddsorle.