Index

 Cover Story

 Arso

 Art Now

 Books

 Edwords

 Feasts

 Focus

 Greetings

 History

 Kitchendom

 News

 Not Right

 Obituary

 People

 Poetry

 Reactions

 Theatre

 Viewpoint



 Archive

ARSO

 

Poilem Konkn ni Vebzin
TUJI OSKOTH ROCHNNA: Braz Fernandes-achi sundor kovita

Goemchi Khobor

Hea vorsa Goeam bhorpur pavs votlo. Itlo votlo ki Bichole ani Sanklle buddtteo aileo. Sogle mhunntat: matso vhodik pavs poddlear Ponnjeche roste buddttat. Punn hea vorsa khup suvato pavsan buchkollavn kaddleo…Saxttintlea Velim ganvant pasun oxench ghoddlem.

Hem soglem ghoddlelem xetkar xet vompun thuinsorle vhoir sorlea uprant. Gelem nam xetan vomplelem bhat vhanvhon! Matxem kitem lagon ailelem temvui dhompor bhor udkan segid urlea uprant kuslem. Zanv, kiteim korun xetkaramnim, poddsovnni korun, porot bim marun…xet nittaer haddlem. Ani thoddeam disamnim polloi zalear, pavs re puta khuim poddtta! Vhaddlelem bhat korpot ailea uprantuch thoddeo pavsacheo doddgo denvleot.

Zanv saiba, pikon bhangari zalelim xetam pollovn xetkaran khoxecho udgar soddlo. Atam bhatache sakh ghoran pavle…koddeant pasun votle. Bhailean toddvo pavs matso matso xittxitt’ta. Hea vorsa mogancho pavs poddunk na mista. Ghoddghoddeache dhenkor heam disamnim sanjeche aikonk ietat. Zogllavnnem tiddken ontrol pinzunk sodta kai dista. Bhov thoddim xetam lunvpachim urleant. Orxim mhunnon aiz-kal xetam konn vomponk fuddem sorta? Sogle bhurge ani bhurguim xikhun empregad, enjiner ani advogad zalint. Atam xetan denvta konn? Karwar ani Karnatakantle kamdar ienant zalear Goemchea xetan piklelem pik ghora pavchenam.

Pavs somplo ani Goemche tiatr suru zale. Khell-tiatr zaite zatat punn adle torecho, poramporik tiatr sodeak cholta to ekuch oso dista, "Adeus". Cajie de Curtorim hannem huxearkaen kotha boroila anim partistanim bore umedin ti uklun dhorlea.

Komedi bha bhorpur asli. Hea tiatrn M Boyer-ui aslo. Bhoroch zantto zala punn azun tachim ghoddpam halonk nant. Anink ek borem kantar aikolem tem Ozvin mhunttlelem. Tosoch ek lhan oso portto trio-k aslo tanneim aplem kantar borem uddoilem. Partui boro asli and sogleam poros bori bhumika Felcy-n keli.

Xetachi khobor zali? Xerkarachi thoddibhov gozal koruia? Amchea xerkarachem uloit titlem thoddem punn sogllem ulovp xinnan anim ragan revoddlelemch asta. Vochot te vatten porza bejear zalea punn tancho ulo amdaranchea ani montreanchea kanar kosoch pavonam. Kednam, kedna dista ki montri-amdramchea kanancho porddo pinzla so. Te uloitat te amkam sarkhem, vhoddlean aikota punn amim uloita tem varearuch xirkota.

Montri, montri mhunnon zale re baba kitle? Montrimondollam kitle pavttim moddlim, kitle pavtti ghoddlim, punn he mhamurtechi mati tich. Anim sogle montri Goemche porjecheach boreponannk lagun eka mukhel montreak kaddun dusreak bosoitat! Porjeche mogak lobdol’le mhunis itle sonkhen hea poilim konnench pollovnk na astele. Avoi, avo…amchea khatir te disacheo rati kortat ani hem foddttat ani tem moddttat.

Fransis bab Sardinhachem montrimondoll BJP-chea sohokaran choloitalo. Taka Australia vochpachi kui aili ani to ek xist-mondoll ghevn thuim gelo. Thoim thavn Goeam pollovpak poriattok (tourist) dhaddunk! Thuim thavn dhondekarank Goeam haddunk. Punn Goeam kitem ghoddtta tem sanglear Sardin-babak aikonam zait punn soglo sonvsar aikota.

Hem amchem Internet ailam tem…kednam kosli khobor sonvsarachea khuimchea konxeak pavoit tacho nem’ nam. Kitem dakhoitele mhunnon soireank kovit ghevn Sardinh babachem xist-monddol gelam kai? Moddlele, ordekutte pul, khonddkulamnim purovlele roste, kuskeponnan buddlelim sorkarachim veg-vegllim khatim? Industrial Estate-inim bond poddlele karkandde? Rosteacheo dego, xetam, dongor ani vall plastikan bhorleat tem? Vochot thuimchor zompddeancheo chombddeo poddleat teo? Rit nastanam rosteancher vahatuk dhanvta ani nit aslear taka mitt marta tem? Vho chor ani khuni sampoddonant mhunnon pulis gorvam dhorunk rostea vhelean dhanvtat te?

Anim Goemcheo adleo sobit vello atam sobituch uronk nant? Paim ghalunk vatt nam toxeo imaroti vochot thuim kirloleat. Kosle-kosle, khuimche-khuimche munis ievn vattek ghann-ghutt’ttan kelea. Goemkarank zalear thuim vochonk vatt nam. Piknikek gelear khuim bostoloi anim kitem poitoloi? Sobit renver khuim suvio ani siringam purlelim asot tim konn zanno? Dhove katichim munxeam hotelan bhitor sorlearuch waiter fuddem panvol martolo. Goemkar zalear tum ubgovn, utton gelear zata. Velle vheleam hotelanchem jevonn amkam pochpachem nam re baba…pottak toxem bolsak. Ani jitle subez poriattok (tourist) Goeam ietat titli vhodik mhargai vaddtta ani vhoddle burak amchea bolsak poddttat.

Punn zhoim atam davea hatak uzvo hat patienam, thoimcho chear disank koddsorlear tuji kodel khuim pavot ani tacher konn ievn bosot tacho nem’ nam. Sardinh Goeam porot ienvchea adimch toddvo pavs ailo ani zhodd-modd zainanastanam sadhea vareanumch koleachem ghor ubhon gelem. Porjecheo gorzo thoimch dovrun Goenche montri apleo khorzo khorpitat dekhun Goemchim montri-mondollam gosoins korun ratian konsolltat. Sardinhak BJP-in boro vhoir choddunk dilo, ani sokoilean hollu nisonn kuxin kaddli. Denvtolo koso? Sardinh zomnir xevttolo. Khali kodelicher ievn BJP-cho Manohar Parrikar Mukhel Montri zavn boslo.

Joel D’Souza

KOVITA

Tuji Oskot Rochnnam

Kovi Braz Ferns
Polle…
Anim ieo mhojea ghopant;
Mhoje manddier hanv tuka nidhoitam;
Polle…
Anim vengoi mhaka tujea ghopant;
Amruti, ek khoxecho suskar hanv soddttam.
Mhojem nirmollponn pissuddchea adim,
Chint, borea munxea:
Tuka avoi nam?
Tuka bhoinn nam?
Assa nhoi? Zalear…
Mogall mhojea bhavan pisuddlelem…
Roddtto asloi? Hansto asloi? Sang…
Rochnnara, hea mhojea bhavak
Sorv-vignantlo rak.
To chukla,
To papi nhoi,
To mhozo dusman nhoi,
To mhozo mogall bhav…
Tuji oskot rochnnam,
Tum taka bhogxitoloi mhunn
Axea ballgitam.

KOTHA


As Sonvsarant as nastonam konn asot? Konnuch nam! Kosli na kosli as asach. Ani sonvsarant aso kitleo asat? Jitleo vostu asat titleo aso asat. Udaronnank ami mon’xak ghevum-ia. Ani dubhav na, pritvivhelea sogleam pranneam von monis chodd axecho. As, mon’xachea jivitacho ek bhag zavn gela. Axe xivai mon’xachem jivit asunk nozo.

Punn soglech monis ek sarkhe ani sogleanch mon’xanchi as bhagonvchi torika (method) ek sarki nhoi. Thodde axek lagon chorio kortat, thodde khun adhartat, adi…Punn thodde monis asat, zankam as zorur asach, punn ti bhagounk teo chorio, khun, adi adharunk tanchea angant xokti na. Ani osle monis apli as bhagounk Devacher patievn ravtat. Ani osleach eka mon’xachi hi goxtt. Aikat tor:

Eka ganvant ek ghirnnikar ravtalo. Tachem nanv Carlus, punn taka Cal’lu mhonn lok pachartalo. To choddui grest naslo ani choddui gorib naslo. Aple ghirnnichea khustar tannem khoxen jievnk zatalem. Punn Cal’luchem tondd kedinch hanstem naslem. Tachea mathear sodanch bhar poddil’lo aslo. Ani ho bhar taka disan dis odik dukhi kori. Ani ho bhar mhollear as, grest zanvchi as, bandvollkar zanvchi as!

Cal’lu aplea bhavachem noxib pollovn khub pikar zatalo. Tacho bhavui tachech porim adim ek ghirnnikar aslo, punn atam to ek vhodd bandvollkar zal’lo. Tannem chori kel’li ani tech chorie vorvim to ek vhodd dudvankar zavnk pavlolo. Cal’luki toxench korunk diso. Punn tachem kalliz dhodd’dhoddtalem, hat-paiem koddkoddtale. Torui punn ti as taka ghottai ditali. Apunn grest zatlom, banddvollkar zatlom, adi…vichar taka thar dinasle. Chori vo khunn korunk tache hat fuddem vochonasle.

Heam disamnim Cal’luk konnem tori ek khobor sangil’li. Vichitr khobor ti, punn bori asli. Teach ganvantlo ek gorib ghaddekar, vhodd duddvankar zal’lo. Tea ghaddekarak ek soponn poddlem, ani eka dongrar khub grestkai purovn dovorloli as ti tannem tea sopnnan polleli. Dusrea disa ghaddekar dongrar gelo ani sopnnan pollelam tea pormonnem eke suvater tannem khonddlem. Thoim taka khub grestkai mell’li. Eka sopnnam vorvim to ek vhodd bandvollkar zal’lo. Cal’lu mud’dom tea gaddekarager gelo. Khud apleam dolleamnim soglem pollelem. Koddu tondd korun, koddu chintanamnim bhoron aplea ghora portolo. Atam anik kosloch upai naslop. Devacho mog korunk tannem survat keli. Dev apleak toslench soponn ghalun vhodd bhanddvollkar kortolo mhonn to tacher patievn ravlo. Atam tachem mon axeche kolmen kolmel’lem ani axexivai taka anink kainch dissonaslem.

Dis soron mhoine gele. Punn Cal’lu sodhi toslem ekui sopn taka poddlemnam. Devachi itli bhokti korun to aplem aikonam tem pollovn to khub dukhi zalo. Itleo vati pettovn ani itlem tel zollovn soglem omtea kollxear udok zalem tem chintun taka tiddok aili. Atam to Devacher kolpolo. To devak xirapunk laglo. Punn bandvollkar zavpachi kolponam mat tacher kolpol’limnam.

Punn Dev titlo dharunn nhoi. To khoroch mogall. To eka mon’xak tosoch morunk kedinch sanddinam. Ani oxench az amchea Cal’lu sovem ghoddlolexem dista. Az to sokallim utthlolo, tondd poriant dhuvunk naxil’lem. Khandar pikas marun rosteailean choltalo. Az tachem tondd amurkench aslem. Konnakui dektoch futt’t korun hanso. Mellta titleamkui Dev Boro Dis dium mhonn vollkhitalo. Taka mell’lole tachea ganvantle lok khub ojap zal’le. Jea mon’xachem tondd sodanch kallkhacho ghulam’ zavn aslem tem az okosmat uzvaddachea mekllliken porzolltalem. Punn az to itlo anon’dit kiteak?

To cholot-cholot aple ghirnnixin gelo. Fuddean san fattle bajuk ailo. Chotrain pollonvk laglo. Aplech bhitor kitem uloilo. Ani thoinch ghirnniche fattle vontthi kuxik honddunk laglo. Khonddun, khonddun khub bhitor pavlo. Bunead ustili. Kaim nam! Ani ek pavtt aplech bhitor kitem gunn-gunnailem. Ghirnniche, tech bazuchea konxea xim khonddunk survat keli. Hangai khub khonddlem. Buneadiche fator legit konsllaile. Niraxi koso zalo. Tachea tonddavelo hanso nopoit zata so dislo. Punn nam! Aplem tondd odik hanstem kelem! Teach ordhachea dusrea konxa xin gelo, ani thoim khonddunk survat keli. Hangai khup khonddlem. Punn kotta! Cal’luk sumar koll’lonam mista. To khonddtta thoinch aslo. Ghirnnichi vonotth kosllon poddli. Dusreoi vontthi zomnir patovleo. Cal’lucheo bobo ani hueli aikunk ievunk lagleo. Lok dhanvun dhanvun ailo. Moddlole ghirnni ponda Cal’lu cheplo mhonn lokak koll’lem Cal’lucheo hueli thoddeo zait geleo. Taka ustun kaddunk lok koxish korunk lagle. Cal’lucheo hueli bondh zaleo. Lokamnim taka ustun kaddlo. To thondd-ghar zal’lo. Tannem aple dolle dhamplole. To hea sonvsarak ontorlolo.

Punn lokak ek prosn poddlo: "Cal’lun aplech ghirnnichi bunead kiteak khonddli?" Zabab konn ditlo? Cal’lu asa? Zait ghoddie aple ghirnni pondak khub grestkai purun dovorleli asa mhonn taka sopn poddlolem!

(JHELO: Mottveo Kotha, hea Tomazinbab Cardozo-chea pustokantli ek mottvi kotha)