|
ARSO
Poilem Konkn ni Vebzin
TUJI OSKOTH ROCHNNA: Braz Fernandes-achi sundor kovita
Goemchi Khobor
Hea vorsa Goeam
bhorpur pavs votlo. Itlo votlo ki Bichole ani Sanklle buddtteo aileo.
Sogle mhunntat: matso vhodik pavs poddlear Ponnjeche roste buddttat.
Punn hea vorsa khup suvato pavsan buchkollavn kaddleo…Saxttintlea Velim
ganvant pasun oxench ghoddlem.
Hem soglem ghoddlelem
xetkar xet vompun thuinsorle vhoir sorlea uprant. Gelem nam xetan
vomplelem bhat vhanvhon! Matxem kitem lagon ailelem temvui dhompor bhor
udkan segid urlea uprant kuslem. Zanv, kiteim korun xetkaramnim,
poddsovnni korun, porot bim marun…xet nittaer haddlem. Ani thoddeam
disamnim polloi zalear, pavs re puta khuim poddtta! Vhaddlelem bhat
korpot ailea uprantuch thoddeo pavsacheo doddgo denvleot.
Zanv saiba, pikon
bhangari zalelim xetam pollovn xetkaran khoxecho udgar soddlo. Atam
bhatache sakh ghoran pavle…koddeant pasun votle. Bhailean toddvo pavs
matso matso xittxitt’ta. Hea vorsa mogancho pavs poddunk na mista.
Ghoddghoddeache dhenkor heam disamnim sanjeche aikonk ietat.
Zogllavnnem tiddken ontrol pinzunk sodta kai dista. Bhov thoddim xetam
lunvpachim urleant. Orxim mhunnon aiz-kal xetam konn vomponk fuddem
sorta? Sogle bhurge ani bhurguim xikhun empregad, enjiner ani advogad
zalint. Atam xetan denvta konn? Karwar ani Karnatakantle kamdar ienant
zalear Goemchea xetan piklelem pik ghora pavchenam.
 Pavs
somplo ani Goemche tiatr suru zale. Khell-tiatr zaite zatat punn adle
torecho, poramporik tiatr sodeak cholta to ekuch oso dista, "Adeus".
Cajie de Curtorim hannem huxearkaen kotha boroila anim partistanim bore
umedin ti uklun dhorlea.
Komedi bha bhorpur asli.
Hea tiatrn M Boyer-ui aslo. Bhoroch zantto zala punn azun tachim
ghoddpam halonk nant. Anink ek borem kantar aikolem tem Ozvin
mhunttlelem. Tosoch ek lhan oso portto trio-k aslo tanneim aplem kantar
borem uddoilem. Partui boro asli and sogleam poros bori bhumika Felcy-n
keli.
 Xetachi
khobor zali? Xerkarachi thoddibhov gozal koruia? Amchea xerkarachem
uloit titlem thoddem punn sogllem ulovp xinnan anim ragan revoddlelemch
asta. Vochot te vatten porza bejear zalea punn tancho ulo amdaranchea
ani montreanchea kanar kosoch pavonam. Kednam, kedna dista ki
montri-amdramchea kanancho porddo pinzla so. Te uloitat te amkam
sarkhem, vhoddlean aikota punn amim uloita tem varearuch xirkota.
Montri, montri
mhunnon zale re baba kitle? Montrimondollam kitle pavttim moddlim,
kitle pavtti ghoddlim, punn he mhamurtechi mati tich. Anim sogle montri
Goemche porjecheach boreponannk lagun eka mukhel montreak kaddun
dusreak bosoitat! Porjeche mogak lobdol’le mhunis itle sonkhen hea
poilim konnench pollovnk na astele. Avoi, avo…amchea khatir te disacheo
rati kortat ani hem foddttat ani tem moddttat.
Fransis bab Sardinhachem
montrimondoll BJP-chea sohokaran choloitalo. Taka Australia vochpachi
kui aili ani to ek xist-mondoll ghevn thuim gelo. Thoim thavn Goeam
pollovpak poriattok (tourist) dhaddunk! Thuim thavn dhondekarank Goeam
haddunk. Punn Goeam kitem ghoddtta tem sanglear Sardin-babak aikonam
zait punn soglo sonvsar aikota.
Hem amchem Internet
ailam tem…kednam kosli khobor sonvsarachea khuimchea konxeak pavoit
tacho nem’ nam. Kitem dakhoitele mhunnon soireank kovit ghevn Sardinh
babachem xist-monddol gelam kai? Moddlele, ordekutte pul,
khonddkulamnim purovlele roste, kuskeponnan buddlelim sorkarachim
veg-vegllim khatim? Industrial Estate-inim bond poddlele karkandde?
Rosteacheo dego, xetam, dongor ani vall plastikan bhorleat tem? Vochot
thuimchor zompddeancheo chombddeo poddleat teo? Rit nastanam
rosteancher vahatuk dhanvta ani nit aslear taka mitt marta tem? Vho
chor ani khuni sampoddonant mhunnon pulis gorvam dhorunk rostea vhelean
dhanvtat te?
Anim Goemcheo adleo
sobit vello atam sobituch uronk nant? Paim ghalunk vatt nam toxeo
imaroti vochot thuim kirloleat. Kosle-kosle, khuimche-khuimche munis
ievn vattek ghann-ghutt’ttan kelea. Goemkarank zalear thuim vochonk
vatt nam. Piknikek gelear khuim bostoloi anim kitem poitoloi? Sobit
renver khuim suvio ani siringam purlelim asot tim konn zanno? Dhove
katichim munxeam hotelan bhitor sorlearuch waiter fuddem panvol
martolo. Goemkar zalear tum ubgovn, utton gelear zata. Velle vheleam
hotelanchem jevonn amkam pochpachem nam re baba…pottak toxem bolsak.
Ani jitle subez poriattok (tourist) Goeam ietat titli vhodik mhargai
vaddtta ani vhoddle burak amchea bolsak poddttat.
Punn zhoim atam davea
hatak uzvo hat patienam, thoimcho chear disank koddsorlear tuji kodel
khuim pavot ani tacher konn ievn bosot tacho nem’ nam. Sardinh Goeam
porot ienvchea adimch toddvo pavs ailo ani zhodd-modd zainanastanam
sadhea vareanumch koleachem ghor ubhon gelem. Porjecheo gorzo thoimch
dovrun Goenche montri apleo khorzo khorpitat dekhun Goemchim
montri-mondollam gosoins korun ratian konsolltat. Sardinhak BJP-in boro
vhoir choddunk dilo, ani sokoilean hollu nisonn kuxin kaddli. Denvtolo
koso? Sardinh zomnir xevttolo. Khali kodelicher ievn BJP-cho Manohar
Parrikar Mukhel Montri zavn boslo.
Joel D’Souza
 KOVITA
Tuji Oskot Rochnnam
Kovi Braz Ferns
Polle…
Anim ieo mhojea ghopant;
Mhoje manddier hanv tuka nidhoitam;
Polle…
Anim vengoi mhaka tujea ghopant;
Amruti, ek khoxecho suskar hanv soddttam.
Mhojem nirmollponn pissuddchea adim,
Chint, borea munxea:
Tuka avoi nam?
Tuka bhoinn nam?
Assa nhoi? Zalear…
Mogall mhojea bhavan pisuddlelem…
Roddtto asloi? Hansto asloi? Sang…
Rochnnara, hea mhojea bhavak
Sorv-vignantlo rak.
To chukla,
To papi nhoi,
To mhozo dusman nhoi,
To mhozo mogall bhav…
Tuji oskot rochnnam,
Tum taka bhogxitoloi mhunn
Axea ballgitam.
KOTHA
As Sonvsarant as
nastonam konn asot? Konnuch nam! Kosli na kosli as asach. Ani
sonvsarant aso kitleo asat? Jitleo vostu asat titleo aso asat.
Udaronnank ami mon’xak ghevum-ia. Ani dubhav na, pritvivhelea sogleam
pranneam von monis chodd axecho. As, mon’xachea jivitacho ek bhag zavn
gela. Axe xivai mon’xachem jivit asunk nozo.
Punn soglech monis ek
sarkhe ani sogleanch mon’xanchi as bhagonvchi torika (method) ek sarki
nhoi. Thodde axek lagon chorio kortat, thodde khun adhartat, adi…Punn
thodde monis asat, zankam as zorur asach, punn ti bhagounk teo chorio,
khun, adi adharunk tanchea angant xokti na. Ani osle monis apli as
bhagounk Devacher patievn ravtat. Ani osleach eka mon’xachi hi goxtt.
Aikat tor:
Eka ganvant ek
ghirnnikar ravtalo. Tachem nanv Carlus, punn taka Cal’lu mhonn lok
pachartalo. To choddui grest naslo ani choddui gorib naslo. Aple
ghirnnichea khustar tannem khoxen jievnk zatalem. Punn Cal’luchem tondd
kedinch hanstem naslem. Tachea mathear sodanch bhar poddil’lo aslo. Ani
ho bhar taka disan dis odik dukhi kori. Ani ho bhar mhollear as, grest
zanvchi as, bandvollkar zanvchi as!
Cal’lu aplea bhavachem
noxib pollovn khub pikar zatalo. Tacho bhavui tachech porim adim ek
ghirnnikar aslo, punn atam to ek vhodd bandvollkar zal’lo. Tannem chori
kel’li ani tech chorie vorvim to ek vhodd dudvankar zavnk pavlolo.
Cal’luki toxench korunk diso. Punn tachem kalliz dhodd’dhoddtalem,
hat-paiem koddkoddtale. Torui punn ti as taka ghottai ditali. Apunn
grest zatlom, banddvollkar zatlom, adi…vichar taka thar dinasle. Chori
vo khunn korunk tache hat fuddem vochonasle.
Heam disamnim Cal’luk
konnem tori ek khobor sangil’li. Vichitr khobor ti, punn bori asli.
Teach ganvantlo ek gorib ghaddekar, vhodd duddvankar zal’lo. Tea
ghaddekarak ek soponn poddlem, ani eka dongrar khub grestkai purovn
dovorloli as ti tannem tea sopnnan polleli. Dusrea disa ghaddekar
dongrar gelo ani sopnnan pollelam tea pormonnem eke suvater tannem
khonddlem. Thoim taka khub grestkai mell’li. Eka sopnnam vorvim to ek
vhodd bandvollkar zal’lo. Cal’lu mud’dom tea gaddekarager gelo. Khud
apleam dolleamnim soglem pollelem. Koddu tondd korun, koddu
chintanamnim bhoron aplea ghora portolo. Atam anik kosloch upai naslop.
Devacho mog korunk tannem survat keli. Dev apleak toslench soponn
ghalun vhodd bhanddvollkar kortolo mhonn to tacher patievn ravlo. Atam
tachem mon axeche kolmen kolmel’lem ani axexivai taka anink kainch
dissonaslem.
Dis soron mhoine gele.
Punn Cal’lu sodhi toslem ekui sopn taka poddlemnam. Devachi itli bhokti
korun to aplem aikonam tem pollovn to khub dukhi zalo. Itleo vati
pettovn ani itlem tel zollovn soglem omtea kollxear udok zalem tem
chintun taka tiddok aili. Atam to Devacher kolpolo. To devak xirapunk
laglo. Punn bandvollkar zavpachi kolponam mat tacher kolpol’limnam.
Punn Dev titlo dharunn
nhoi. To khoroch mogall. To eka mon’xak tosoch morunk kedinch
sanddinam. Ani oxench az amchea Cal’lu sovem ghoddlolexem dista. Az to
sokallim utthlolo, tondd poriant dhuvunk naxil’lem. Khandar pikas marun
rosteailean choltalo. Az tachem tondd amurkench aslem. Konnakui dektoch
futt’t korun hanso. Mellta titleamkui Dev Boro Dis dium mhonn
vollkhitalo. Taka mell’lole tachea ganvantle lok khub ojap zal’le. Jea
mon’xachem tondd sodanch kallkhacho ghulam’ zavn aslem tem az okosmat
uzvaddachea mekllliken porzolltalem. Punn az to itlo anon’dit kiteak?
To cholot-cholot aple
ghirnnixin gelo. Fuddean san fattle bajuk ailo. Chotrain pollonvk
laglo. Aplech bhitor kitem uloilo. Ani thoinch ghirnniche fattle
vontthi kuxik honddunk laglo. Khonddun, khonddun khub bhitor pavlo.
Bunead ustili. Kaim nam! Ani ek pavtt aplech bhitor kitem
gunn-gunnailem. Ghirnniche, tech bazuchea konxea xim khonddunk survat
keli. Hangai khub khonddlem. Buneadiche fator legit konsllaile. Niraxi
koso zalo. Tachea tonddavelo hanso nopoit zata so dislo. Punn nam!
Aplem tondd odik hanstem kelem! Teach ordhachea dusrea konxa xin gelo,
ani thoim khonddunk survat keli. Hangai khup khonddlem. Punn kotta!
Cal’luk sumar koll’lonam mista. To khonddtta thoinch aslo. Ghirnnichi
vonotth kosllon poddli. Dusreoi vontthi zomnir patovleo. Cal’lucheo
bobo ani hueli aikunk ievunk lagleo. Lok dhanvun dhanvun ailo. Moddlole
ghirnni ponda Cal’lu cheplo mhonn lokak koll’lem Cal’lucheo hueli
thoddeo zait geleo. Taka ustun kaddunk lok koxish korunk lagle.
Cal’lucheo hueli bondh zaleo. Lokamnim taka ustun kaddlo. To
thondd-ghar zal’lo. Tannem aple dolle dhamplole. To hea sonvsarak
ontorlolo.
Punn lokak ek prosn
poddlo: "Cal’lun aplech ghirnnichi bunead kiteak khonddli?" Zabab konn
ditlo? Cal’lu asa? Zait ghoddie aple ghirnni pondak khub grestkai purun
dovorleli asa mhonn taka sopn poddlolem!
(JHELO: Mottveo Kotha, hea Tomazinbab Cardozo-chea pustokantli ek mottvi kotha)
|