goanow

 

URBA

Omolik Rotn…Tum
Braz Ferns

Omolik rotn,
Bapui mhozo,
Girob ani sar
Mhojea add-masacho,
Apsuarthi nhoi,
Nis-suarthi to
Omolik rotn…
Bapui mhozo.

Mogall avoin
Mhaka zolm dilo,
Doeall bapui mhozo
Khuxeal zalo,
Mhojem somadan korunk,
Kotta…!
Teagamnim koxttoulo
Omolik rotn…
Bapui mhozo.

Avoi mhoji sfurti,
Konvlli dudhachi,
Zor ti vorti
Punn…
He omborpike veakticho
Xilpkar tum,
Surokxea ani xekai tum,
Lomok ani tal
Mhoje jinnencho,
Vixall kuddicho,
Omolik rotn…
Bapui mhozo.

Itlem assun
Az somazant
Bapak mhojea soddla,
Avoik mhoje vakanddlea,
Kotta…!
Bapaik mhojea kenddla.

Somaza mhojea…
Nixpap,
Ekech bhuimcher
Ekach kutumbant
He don bhag kiteak?

Az hea disa
Hem mhoje rhudoi roddtta,
Mhojea somajik jivitacher
Hi odruxtti onit
Kallokh haddta,
Dhonia…!
He bhuimcher
Ou amchea ghorabeant
Khoim konnanchem chukta?
Somazachem?
Ou mhoje avoichem?

Konnuim to zaum…
Somaza mhojea
Ani aai-i mhoje,
Mhojea bapaik
Somzun gheat,
Tumkaim to somzotolo,
Aiz hea disa
Tumchem obhinondon kortolo,
Omolik rotn…
Bapui mhozo.

Soreachi Soirik
Goemcho soro aslo khoro boro,
Punn aizkal pidda-noixttam haddta aro,
To chaklearuch puro...

SORO, chodd korun Feni, Goemkaram modhem ek poramporach zavn gelea. Hindu toxe Kristanv soro piet aileat...kitlech xekdde zale. Thodde okot mhunnon kals bhor jirovnnek lagun pietat, dusre jevtannam ruch ievnk pietat, ani zaite zann umedik pietat. Kaim zann kosloi okazianv sobhonvk pietat ani hispabhair zatoch aple abruchem khobrem korun uddoitat. Zaite zann aple khonti-uske sorean buddovn marunk sodtat. Soro khoroch boro punn mannsugen pielearuch, nam zalear to ek dis ghat gheta ani Goem aizkal oxemch zalelem dista.

Chodd'tti vel koxi bebdeponn vaddot veta ani aplea sangatak pidda ani kutumbamchem nirbhag paddsar vhorun pavoita. Ghoddiek, boro soro kitloi ghonttlear bolaikak vaitt poddchonaslo punn aizkal Goem pasun bhattio kaddtat teo Mumboichea golianim kaddtalet tosleo zalea. Tea bhair soreak giraik vaddun to vhoddlo dhondo zalo ani feni ganvtti bhatient kaddche boldek kaim zann vhoddlea promannan karkhandeanim kaddunk lagleat.

Eke Moddkoiche tollient vorsavolliche Gonpoti buddoitat. Thoim hea vorsa soreache kitleoch battleo buddoileleo sampoddleo. Excise Khatem fattik laglam, dekhun 'hea soreak ag lai' mhunnon kaim dhondekar battleo mellta thoim lott'tat. Hoi, gorjek poddleleak, Goemche vatte-tinttecher chaichem puzat ani voktanchem butik mellot mhunn axea nam. Punn soreachim tavernam zalear vetek panch mhunntat toxim kirloleant. Nokli soreacheo zhori vochot thoim vhanvtat, tantlean bebddeancho ankddo ani duensaim vaddleant. Tea bhair, bhailo lok Goeant bhitor sorta taka lagun, giraik vaddun, Goeant soreachim dukornam vaddtot assat.

Goeant 67 soreachea karkandde ani 7,000 vhoir bar-am asat. Zannkar sangtat tea pormonnem soreacho dhonddo sumar 100 kotti rupianchea aspavant asa ani tantlean sumar 50 kotti rupia serkarak enavoll eta. Goeant jitlo soro kaddttat titloi boro nhoi, ani soglloch favo ti porvangi ghevn kaddtat oxeim nhoi. Hea vorsachea poilea tin mhoineank Excise khateak 11.79 krutt rupianche enavoll ailea. Punn choriam kaddttat ani choriam xezarchea rajeani soro viktat tantlean serkarak sumar 15 krutt rupia tori vorsak komi ietat.

Ponnsachem charkhonn kustoch ghoreanchi got kitem zateli ti gomlelit asa mhunntta toxi Excise Khateachi goxtt zalea. Tanchea alaxirea xivai bekaidexir soreacho dhonddo itlo fulunk pavcho naslo. Serkaracho matso pez poddlea uprant, Excise khatem zagem zalem ani Julaichea mhoineant dhaddi ghalunk survat keli ani hantlean khoim-khoim kuslam tachi ghann voir sorli. Kitloch bekaidexir ani nokli soro sampoddlo ani 40 lakh rupiancho, dondd ghalun, faido ailo.

Joel D'Souza

Maestro Antoninho de Souza
Bor: Braz Fernandes

DOR eka xekddeant sonvsarant oxe thodde mhonis ietat ki te xevott meren ek mister koxe jietat. Ani aplea jivitacho mister ghott ganttik marun mornan omor zatat. Him utram 11 vorsam pattim somplelea maestro Antoninho de Souza haka ul'lekhun boroitam.

Antonio Servites de Souza Fevrerache 2rer, 1917, Anjuna ganvant zomolo, Santano de Souza ani Amelia Noronha-hanchea kuttumbant. Primeiro grav porian mullavem xikxonn aplea ganv-ghora sompoilea uprant, fuddlea xikxonnam sangata Siole Marnechea scomest bab Zeferino de Souza mistiri khala to rebek, klarinet ani her vazontram vazounk xiklo. Gorje purtem xikxonn ani songit xikhun zalea uprant, 1938 vorsa, to Bharwani State rajvoddeantle orkestrant bhag ghevunk gelo. Thoinsor tannem first violinsit mhunn chakri keli. Mhoineachi mozuri koxi 38 rupia Antoninho zoddttalo.

Sov vorsam Bharwanank vavurlea uprant, Antoninho bab Mumboi portolo. Thoinsor tannem Zubin Mehtacho bapui, Mehli Mehta hachea orkestrant vazounk suru kelem. Thoddeache tempan to All India Radio-cher Josepdh Kauffman hachea orkestrant poilea rebekistachea zagear vazounk laglo. Punn Mumboichem varem ani jevonn taka pochonam zalem. Dekun tannem Goem eunchem poddlem. Goeam ailea uprant tannem Emissora de Goa, atanche Akaxvannicher, orkestra choloupachi zababdari ghetli ani ti 22 vorsam vhodde umedin choloili.

Goeam bhair astanam ani Goeam porot ietoch tannem zaitem songit rochlem. "Maie, Kakutin Bhorlele", hem fanki devosponnim git tannem 1949 vorsa ghoddlem. Tea vorsa Fatima Saibinnichi murti Goemchea ganv-ganvani bhonvtali. Aiz tem git itlem loukik zalam ki ek Kristi Goemkar, sonvsarachea khoincheai konxeak assum, "Maie, Kakutin Bhorlele" bhov vhodd umedin ani humallean gaita. Hem orasanv suru zatoch, gavpak apxinch tond ugoddtta, ani gaitannam bhokteanchem kalliz-mon scoma veslean apximch ukolta ani jiv murgott'tta.

Antoninho bab morover xikot ani xikoit ravlo. Songitache kholaiecho ani rundaiecho thav tannem kaddlo. Titloch khol ani mozbut tacho bhavartui aslo.

Tannem Konknni misacheim zaitem songit rochlam, ani tantlem ek Italiak pasun pavlam. Tea nimitan bab Antoninhank ani tachea sangateank bori mozuri favo zali. Tannem eka Portugez misakui songit bosoilem ani hea udexim Portugezani taka vhodda manan Lisboa xarant ievkar dilo ani tea nimtan ek vhodd somorambh pall'lo.

Somplelea Reginald Fernandes-achea ghora lagsaruch to ravtalo, Siolechea bazarache vhoile vattent. Joaozinho Carvalho-chea (Johnson & His Jolly Boys) ghoraxim thavn vetolo zalear matso pois urtalo. Johnson-achi khobor fuddlea ankar koruia.

Soimbhanuch to ek ut'timvadi (perfectionist) aslo. Muzgache nodren kitem chuklem vho konneim chukhoilem zalear taka sonsonaslem. Muzgachi sompurnai (perfection) sodhtanam aplea sangati kolakarank to dukhovnk, tapovnk fattim soronaslo. Ekdom taptalo. He baptin taka thoddi bhov sossnikai asli zalear, ghoddiek, tachea hata khala xikleleancho ankddo hispabhair vaddpacho.

Muz xikovpeank sosnnikai thoddi. Tanche kan sompurnn, sonxea porim ugtte. Choddxea Goemchea kolakarank ani muzgank Antoninho mhonnlear ek akant-osli kolpona asli.

Ho unnav soddlear, Antoninho-k don okhondd gunn asle: Goemcho ani kolecho mog. Aplea gaianam udexim to Goem ani Goemkarancho othmo zagoitalo. Sogllea tachea rochpan Goemche suropaiecho pormoll porzolltalo.

"Ars qua ars", kola fara kola, hem tachea jivitachem brid zaun aslem.

Antoninho bab ankvar aslo punn aple kole laguim logn zal'lo. Sogllem tachem dhean-mon songitache apurbaek revoddlelem. Goemchi osmitai ani tachea songitachem vornon korun ek pustok rochunk to eivjitalo. Punn kotta! Junacher 9ver, 1989 vorsa, tannem 72 vorsanche pirarer, Siole-Vaddi Aframent vaddeant, nimnno suvas soddlo, ani tachi axea opurn urli.

Amcho noman Goemchea malgoddea songitkarak. Vorsam bolandtelim, pinnka sorteleot, punn Antoninho baba oslo muzg Siolent ruzot kai? Siolechea dongra khala, hea fuddem, kednam tori songitachi zhor portun pazrot kai?

ORASSAUM FATIMA SAIBINNIK
Ghoddlam: Antonio de Souza (Siolim)

Paddo Kortant Pavlo?
Aiz-kal gorvank pasun kortint vochpachi goroz poddtta. Goeam aiz-kal kiteim ghoddtta nhoi! Abrilache 15ver Cajy Fernandes-an Chinchonnchea Anton Fernandes-acho mozbutt paddo xetan chortalo thuimcho chorun vhelo. Odmasan, hea paddeachem mol 7000 rupia aslem, punn tea chott'ttean to Khareabandar vhorun 2000 rupiank thuimche soghintlea kosaiak khopoilo. Pulisen Cajy-k sampddaitoch to soth tem vonklo. Uprant kes kortint pavli. Aplo nikal dinvchea adhim Nitidharan, vollkun khatri korunk, tea paddeak kortint haddunk formailo. Ani uprant paddeak niz malkache suadin kelo.

Cheddvanchim Fokanddam Mharog Poddlim
Danddge por torneam cheddvanchim fokanddam kortat tem amim aikolam. Punn Askonvche Dyanprasarak Mandal Kolejintlea eka xikovpeakui osli khub umed asli. Komputer vixoi diplomachea cheddvam vidheartheanchim to loz-bhidda soddun fokanddam kori. Nixedh korpeank khast asli. Jeam chedvani taka himsailo tanche porikxecho nikal tea xikovpean fattim dovorlo. Prinsipal Rajendra Arsekar tacher kainch karvai kori naslo. Dekhun Julaiche 24ver sumar 500 vidhearteani ek morcha kaddlo ani Kolejichea karbhari somitechea odeokxachi bhett ghetli, ani xikovpi Atmaram urf Akash Pokle ani principal Rajendra Arsekar-acher koddok karvai korunk maglem. Somiten sod'deak dogainkui sthogith keleat. Kestanv azun sompunk nam. Karann: vidheanteank, tanchi chuk nastana, porot porikxea dinvchi poddlea. Dekhun te khubdovleat.

Bizli Magunk Vati Pettoileot
Amim santam-bhoktank, gorjek poddun, vati pettoitanv. Punn Moddgonvchea Maddel vaddeantlea rosteank Bizle Khatem dive lavnk beporva kortant dekhun Immaculate Conception Youth Club-achea vangddeani vati pettovn pursanv kaddlem. Julaiache 27ver sanjechea att vorancher te soglle vati ghevn bhair sorle ani Bizli montri Digambar Kamatak, vaddo bhogta tea koixttanchem ek nivedan (memorandum) toiar korun dilem.

Kortichea Karkunnachi Kotha
Tet'tis vorsam kortache kocherint chakri kelea uprant John B Braganza apkhoxen Marsache 17ver, 1999, bospagari zalo. Chodduch zalear, eka mhoinea uprant taka bospagarache soglle duddu farik korunk zai asle. Punn oxem zalemch nam, ani jednam taka duddu farik kele te fokot taka ievpache asle tachea ordhe dile. Dekhun Bombay High Court-an formailam ki Mumboichea Audit & Accounts vibhagan ani Maharashtra rajeant taka 50,000 rupia veaj mhunnon farik korche, vellar taka duddu pavonk nant dekhun.