Omolik Rotn…Tum Braz Ferns
Omolik rotn, Bapui
mhozo, Girob ani sar Mhojea add-masacho, Apsuarthi
nhoi, Nis-suarthi to Omolik rotn… Bapui
mhozo.
Mogall avoin Mhaka zolm
dilo, Doeall bapui mhozo Khuxeal zalo, Mhojem somadan
korunk, Kotta…! Teagamnim koxttoulo Omolik
rotn… Bapui mhozo.
Avoi mhoji sfurti, Konvlli
dudhachi, Zor ti vorti Punn… He omborpike
veakticho Xilpkar tum, Surokxea ani xekai tum, Lomok
ani tal Mhoje jinnencho, Vixall kuddicho, Omolik
rotn… Bapui mhozo.
Itlem assun Az
somazant Bapak mhojea soddla, Avoik mhoje
vakanddlea, Kotta…! Bapaik mhojea
kenddla.
Somaza
mhojea… Nixpap, Ekech bhuimcher Ekach kutumbant He
don bhag kiteak?
Az hea disa Hem mhoje
rhudoi roddtta, Mhojea somajik jivitacher Hi odruxtti
onit Kallokh haddta, Dhonia…! He bhuimcher Ou
amchea ghorabeant Khoim konnanchem
chukta? Somazachem? Ou mhoje
avoichem?
Konnuim to zaum… Somaza
mhojea Ani aai-i mhoje, Mhojea bapaik Somzun
gheat, Tumkaim to somzotolo, Aiz hea disa Tumchem
obhinondon kortolo, Omolik rotn… Bapui
mhozo. |
Soreachi Soirik Goemcho soro aslo khoro
boro, Punn aizkal pidda-noixttam haddta aro, To
chaklearuch puro...
SORO, chodd korun
Feni, Goemkaram modhem ek poramporach zavn gelea. Hindu toxe
Kristanv soro piet aileat...kitlech xekdde zale. Thodde okot
mhunnon kals bhor jirovnnek lagun pietat, dusre jevtannam ruch
ievnk pietat, ani zaite zann umedik pietat. Kaim zann kosloi
okazianv sobhonvk pietat ani hispabhair zatoch aple abruchem
khobrem korun uddoitat. Zaite zann aple khonti-uske sorean
buddovn marunk sodtat. Soro khoroch boro punn mannsugen
pielearuch, nam zalear to ek dis ghat gheta ani Goem aizkal
oxemch zalelem dista.
Chodd'tti
vel koxi bebdeponn vaddot veta ani aplea sangatak pidda ani
kutumbamchem nirbhag paddsar vhorun pavoita. Ghoddiek, boro
soro kitloi ghonttlear bolaikak vaitt poddchonaslo punn aizkal
Goem pasun bhattio kaddtat teo Mumboichea golianim kaddtalet
tosleo zalea. Tea bhair soreak giraik vaddun to vhoddlo dhondo
zalo ani feni ganvtti bhatient kaddche boldek kaim zann
vhoddlea promannan karkhandeanim kaddunk lagleat.
Eke
Moddkoiche tollient vorsavolliche Gonpoti buddoitat. Thoim hea
vorsa soreache kitleoch battleo buddoileleo sampoddleo.
Excise Khatem fattik laglam, dekhun 'hea soreak ag lai'
mhunnon kaim dhondekar battleo mellta thoim lott'tat. Hoi,
gorjek poddleleak, Goemche vatte-tinttecher chaichem puzat ani
voktanchem butik mellot mhunn axea nam. Punn soreachim
tavernam zalear vetek panch mhunntat toxim kirloleant. Nokli
soreacheo zhori vochot thoim vhanvtat, tantlean bebddeancho
ankddo ani duensaim vaddleant. Tea bhair, bhailo lok Goeant
bhitor sorta taka lagun, giraik vaddun, Goeant soreachim
dukornam vaddtot assat.
Goeant 67
soreachea karkandde ani 7,000 vhoir bar-am asat. Zannkar
sangtat tea pormonnem soreacho dhonddo sumar 100 kotti
rupianchea aspavant asa ani tantlean sumar 50 kotti rupia
serkarak enavoll eta. Goeant jitlo soro kaddttat titloi boro
nhoi, ani soglloch favo ti porvangi ghevn kaddtat oxeim nhoi.
Hea vorsachea poilea tin mhoineank Excise khateak 11.79
krutt rupianche enavoll ailea. Punn choriam kaddttat ani
choriam xezarchea rajeani soro viktat tantlean serkarak sumar
15 krutt rupia tori vorsak komi ietat.
Ponnsachem
charkhonn kustoch ghoreanchi got kitem zateli ti gomlelit asa
mhunntta toxi Excise Khateachi goxtt zalea. Tanchea
alaxirea xivai bekaidexir soreacho dhonddo itlo fulunk pavcho
naslo. Serkaracho matso pez poddlea uprant, Excise
khatem zagem zalem ani Julaichea mhoineant dhaddi ghalunk
survat keli ani hantlean khoim-khoim kuslam tachi ghann voir
sorli. Kitloch bekaidexir ani nokli soro sampoddlo ani 40 lakh
rupiancho, dondd ghalun, faido ailo.
Joel
D'Souza |
|
Maestro Antoninho
de Souza Bor: Braz
Fernandes |
|
DOR eka xekddeant sonvsarant oxe thodde mhonis
ietat ki te xevott meren ek mister koxe jietat. Ani aplea
jivitacho mister ghott ganttik marun mornan omor zatat. Him
utram 11 vorsam pattim somplelea maestro Antoninho de Souza
haka ul'lekhun boroitam.
Antonio
Servites de Souza Fevrerache 2rer, 1917, Anjuna ganvant
zomolo, Santano de Souza ani Amelia Noronha-hanchea
kuttumbant. Primeiro grav porian mullavem xikxonn aplea
ganv-ghora sompoilea uprant, fuddlea xikxonnam sangata Siole
Marnechea scomest bab Zeferino de Souza mistiri khala to
rebek, klarinet ani her vazontram vazounk xiklo. Gorje purtem
xikxonn ani songit xikhun zalea uprant, 1938 vorsa, to
Bharwani State rajvoddeantle orkestrant bhag ghevunk gelo.
Thoinsor tannem first violinsit mhunn chakri keli. Mhoineachi
mozuri koxi 38 rupia Antoninho zoddttalo.
Sov vorsam
Bharwanank vavurlea uprant, Antoninho bab Mumboi portolo.
Thoinsor tannem Zubin Mehtacho bapui, Mehli Mehta hachea
orkestrant vazounk suru kelem. Thoddeache tempan to All India
Radio-cher Josepdh Kauffman hachea orkestrant poilea
rebekistachea zagear vazounk laglo. Punn Mumboichem varem ani
jevonn taka pochonam zalem. Dekun tannem Goem eunchem poddlem.
Goeam ailea uprant tannem Emissora de Goa, atanche
Akaxvannicher, orkestra choloupachi zababdari ghetli ani ti 22
vorsam vhodde umedin choloili.
Goeam
bhair astanam ani Goeam porot ietoch tannem zaitem songit
rochlem. "Maie, Kakutin Bhorlele", hem fanki
devosponnim git tannem 1949 vorsa ghoddlem. Tea vorsa Fatima
Saibinnichi murti Goemchea ganv-ganvani bhonvtali. Aiz tem git
itlem loukik zalam ki ek Kristi Goemkar, sonvsarachea
khoincheai konxeak assum, "Maie, Kakutin Bhorlele" bhov
vhodd umedin ani humallean gaita. Hem orasanv suru zatoch,
gavpak apxinch tond ugoddtta, ani gaitannam bhokteanchem
kalliz-mon scoma veslean apximch ukolta ani jiv
murgott'tta. |
Antoninho
bab morover xikot ani xikoit ravlo. Songitache kholaiecho ani
rundaiecho thav tannem kaddlo. Titloch khol ani mozbut tacho
bhavartui aslo.
Tannem
Konknni misacheim zaitem songit rochlam, ani tantlem ek
Italiak pasun pavlam. Tea nimitan bab Antoninhank ani tachea
sangateank bori mozuri favo zali. Tannem eka Portugez misakui
songit bosoilem ani hea udexim Portugezani taka vhodda manan
Lisboa xarant ievkar dilo ani tea nimtan ek vhodd somorambh
pall'lo.
Somplelea
Reginald Fernandes-achea ghora lagsaruch to ravtalo, Siolechea
bazarache vhoile vattent. Joaozinho Carvalho-chea (Johnson
& His Jolly Boys) ghoraxim thavn vetolo zalear matso
pois urtalo. Johnson-achi khobor fuddlea ankar
koruia.
Soimbhanuch to ek ut'timvadi (perfectionist)
aslo. Muzgache nodren kitem chuklem vho konneim chukhoilem
zalear taka sonsonaslem. Muzgachi sompurnai
(perfection) sodhtanam aplea sangati kolakarank to
dukhovnk, tapovnk fattim soronaslo. Ekdom taptalo. He baptin
taka thoddi bhov sossnikai asli zalear, ghoddiek, tachea hata
khala xikleleancho ankddo hispabhair vaddpacho.
Muz
xikovpeank sosnnikai thoddi. Tanche kan sompurnn, sonxea porim
ugtte. Choddxea Goemchea kolakarank ani muzgank Antoninho
mhonnlear ek akant-osli kolpona asli.
Ho unnav
soddlear, Antoninho-k don okhondd gunn asle: Goemcho ani
kolecho mog. Aplea gaianam udexim to Goem ani Goemkarancho
othmo zagoitalo. Sogllea tachea rochpan Goemche suropaiecho
pormoll porzolltalo.
"Ars qua
ars", kola fara kola, hem tachea jivitachem brid zaun aslem.
Antoninho
bab ankvar aslo punn aple kole laguim logn zal'lo. Sogllem
tachem dhean-mon songitache apurbaek revoddlelem. Goemchi
osmitai ani tachea songitachem vornon korun ek pustok rochunk
to eivjitalo. Punn kotta! Junacher 9ver, 1989 vorsa, tannem 72
vorsanche pirarer, Siole-Vaddi Aframent vaddeant, nimnno suvas
soddlo, ani tachi axea opurn urli.
Amcho
noman Goemchea malgoddea songitkarak. Vorsam bolandtelim,
pinnka sorteleot, punn Antoninho baba oslo muzg Siolent ruzot
kai? Siolechea dongra khala, hea fuddem, kednam tori
songitachi zhor portun pazrot
kai? |
|
ORASSAUM FATIMA
SAIBINNIK Ghoddlam: Antonio de Souza
(Siolim)

|
Paddo Kortant Pavlo? Aiz-kal gorvank pasun
kortint vochpachi goroz poddtta. Goeam aiz-kal kiteim ghoddtta nhoi!
Abrilache 15ver Cajy Fernandes-an Chinchonnchea Anton Fernandes-acho
mozbutt paddo xetan chortalo thuimcho chorun vhelo. Odmasan, hea
paddeachem mol 7000 rupia aslem, punn tea chott'ttean to
Khareabandar vhorun 2000 rupiank thuimche soghintlea kosaiak
khopoilo. Pulisen Cajy-k sampddaitoch to soth tem vonklo. Uprant kes
kortint pavli. Aplo nikal dinvchea adhim Nitidharan, vollkun khatri
korunk, tea paddeak kortint haddunk formailo. Ani uprant paddeak niz
malkache suadin kelo.
Cheddvanchim Fokanddam Mharog
Poddlim Danddge por torneam cheddvanchim fokanddam
kortat tem amim aikolam. Punn Askonvche Dyanprasarak Mandal
Kolejintlea eka xikovpeakui osli khub umed asli. Komputer vixoi
diplomachea cheddvam vidheartheanchim to loz-bhidda soddun fokanddam
kori. Nixedh korpeank khast asli. Jeam chedvani taka himsailo tanche
porikxecho nikal tea xikovpean fattim dovorlo. Prinsipal Rajendra
Arsekar tacher kainch karvai kori naslo. Dekhun Julaiche 24ver sumar
500 vidhearteani ek morcha kaddlo ani Kolejichea karbhari somitechea
odeokxachi bhett ghetli, ani xikovpi Atmaram urf Akash Pokle ani
principal Rajendra Arsekar-acher koddok karvai korunk maglem.
Somiten sod'deak dogainkui sthogith keleat. Kestanv azun sompunk
nam. Karann: vidheanteank, tanchi chuk nastana, porot porikxea
dinvchi poddlea. Dekhun te khubdovleat.
Bizli Magunk Vati Pettoileot Amim
santam-bhoktank, gorjek poddun, vati pettoitanv. Punn Moddgonvchea
Maddel vaddeantlea rosteank Bizle Khatem dive lavnk beporva kortant
dekhun Immaculate Conception Youth Club-achea vangddeani vati
pettovn pursanv kaddlem. Julaiache 27ver sanjechea att vorancher te
soglle vati ghevn bhair sorle ani Bizli montri Digambar Kamatak,
vaddo bhogta tea koixttanchem ek nivedan (memorandum) toiar korun
dilem.
Kortichea Karkunnachi Kotha Tet'tis
vorsam kortache kocherint chakri kelea uprant John B Braganza
apkhoxen Marsache 17ver, 1999, bospagari zalo. Chodduch zalear, eka
mhoinea uprant taka bospagarache soglle duddu farik korunk zai asle.
Punn oxem zalemch nam, ani jednam taka duddu farik kele te fokot
taka ievpache asle tachea ordhe dile. Dekhun Bombay High Court-an
formailam ki Mumboichea Audit & Accounts vibhagan ani
Maharashtra rajeant taka 50,000 rupia veaj mhunnon farik korche,
vellar taka duddu pavonk nant dekhun.
|