|

Don Utram
KHERIT ani vornon korunk avgodd lagta toslem
sobit vatavronn thoddeamch ganvank favo zata. Omkeach zageank soimbh
aplea rosroxit probhavan nhannhoita and heram ganvam poros vegglea
rupkaran nettoita. Goem zaun asa oslich ek sundor scomachi oxir xir
ani Bharatache ostompteche khankek boslelem ek molladik
thik.
Nillem mollob vhoir ani
tosleach korachea udkant ufevpi Arbi somdirachim lharam hea
mannkulea Goeamk aple apurbaieche vengent murditat. Xekdde
bolanddle, hi sundor chunamchi nevri, maddannim nettlele rund
renvche velle kuxik, xetanim revddun, Dekanachea unch hirvea
porvotanche savllek sovostkaien boslea. Orixtt somdir bolandun
Purtugez tika sodit aile ani sadde-chear xekdde tika chiktton ravle.
Goemcho purvinlo dhorm ani riti-rivaz ghunvllavn, ostompteche dixen
fuddo korun dovorle.
Punn osle zage
Bharatachea heraim prantanim patoll'leat. Punn hanga pavtat
titleankui Goem aplea kherit probhavan bhuloita. Hea ganvcho lokh
ani tancho mogall sobhav zavn asa Goemche kheritponn, zaka lagun
bhailo lok hanga urponzinim lotton ieta. Hangachi veggli porompora,
porbo ani sonvskruti--Kristanv toxi Hindu-bhailea lokak hispabhair
manovleli dista.
Goemcheo unch, sobit
tor'incheo igorzo, tantle kolevent nokxen nettoilele altar,
purvinlim devllam ani tantleo dev-devimcheo murteo, eke torechi
dixea dakhoitat zalear nir-nirallim festam, porbo ani zatra aplo
kherit gonngonn pcomottaitat.
Udent ani ostomptecho zo
monbhulgavpi songom' zala tacho porzollit poddbhimb utra-pavlak
nodrek poddtta. Ostompti nesonn heraim xaranim zollkota punn
soglleank ruchik lagta toslem jevonn-khavonn ani hunhunit ievkar
Goeamtuch mellta kai dista. Dekhun vorsan-voros iatrekar hanga porot
ietat and dhadosponn bhogtat. Porki sothea hanga gazli, dhorm
bodol'lo punn amcheo kaim noitik chali he probhavak bodleo nant. Hem
Goemkaranchem veggleponn jem bhov thoddea lokak somzota.
Soglle prokar misllon
Goem atam ontor'raxttrik poriattonnachem mukhel kendr utorlam. Jem
kheritponn ganvchea lokache nodrek chaltem diso tem atam asddun,
nivoll korun lok porkeank dakhovn bhuloita. Hem novea dhondeachem ek
rup zalam ani ozaranim ghorabeanlea porank alaxiro dita. Punn
hollu-hollu hea dhondeacho odruxtti porinnam hanga ravtoleam
Goemkaranchea jivitacher ani tanchea poramporik vavr-dhondeacher
poddunk lagla.
Xopam ani puzatam nettovn Anjuna,
Kandolle ani Kolnguttche osle ganv ravleat. Punn Ameriken
Afghanistanacher akromonn kelea uprant poriatonnacher odruxtt
upraslam. Outubr sompun Novembr suru zalo punn azun videxi
bhonvddekar hanga zollnokant. Serkar atam dexi bhonvddekarank
bhulovnk lagla punn tacher amchea kinare veleam ganvamchea lokacho
faido zai sarkho nam. Osle bhonvddekar khup ietat punn xaranimch
gorddi kortat. Veller fokot ek bhonvddi kortat. Bom Jezuchea
basilikachea adrar atam polloiat...soglle ganvtti 'turist' adrar
boslele distat.
Goemchea doriache kinare vhele ganv bodlot
vetat.ghoram, hottelam ani dhondde usorpot nastanam kirlotat.
Goemkar thuim mudansak vetalet te dis fattim poddlet. Ani atam
orombacho xant-sobit Goemcho sobhavuch bodol'la. Dhurlo, dhunvor ani
boball hispabhair vaddla. Sosnnikai virgovlea. Kijilam and nosai
paddsar pavlea.
Amchea
bhurgeam-ballamcher vikhari oktancho porinnam zavnk lagla tem
niallun ekdom dukh bhogta. Pordesant ravteleank disot Goemkar
susegadponnim sogllem sonsun ghetat oxem. Punn na, hanga amchea dor
panvlak oddchoni adolltat. Vochot thuim xello manddun nisor zalea
ani serkari iontrank kolomb ievn tim bond poddlelea bhitor asat.
Amche ganv sudron xaram zavietalim punn tanchem vegllemch rupantor
zalam ani sogllemch kaiche-kai dista, punn serkari nodrek nhoi. Novo
BJP serkar ailear atam voros zait ailem punn tanchim, sot'techer
ienvche poilimchim asvaxonnam, azunui purim zavpachim
urleant.
Adleam disanche ubhav
ietoch, te ubhav fokot porne fottu pollovn ani godd ugddas kaddun
bhagonvche poddtat. Konnem tori mhunttlelem, "Hai, mhojea adlea Goa,
khuim tum asai?" Oslem nirasponn vochot thuim disunk laglam ani tem
nivarpache veovosthit upai azun Goemkarank zollkonant.
Joel
D'Souza
Fulanchem-Zaiam-Zuianchem
Osnoddem Bor:
Scomest Luis Furtado
(Ho lekh 1984 vors
'Novem Goem' disallear uzvaddak ailolo. Hea 17 vorsam pottim kaim
adol-bodol zala dekhun, favo ti durusti korun, 'Dor Mhoineachi
Rotti' masikachea sompadpean Outubrache ankan xapla).
KHUB purvile itihaskar
Asnoddem hem nanv koxem ailem tem sangtat: Asnodd mhollear Asa-nodd
mhonnge ti nod utrunk asa Nodd vo oddchonn nodik lagun, kiteak adim
pul naslo. Par mhollear bailem tonk, vo nodichi dhodda vo xevott. Hi
nod zaun also Bardescho xevott, nimanno ganv, ti Par korunk tedna
pul naslo.
Asnoddea, nodiche dhodder ek vaddo as to mhollear
Par ani hea vaddeant ek kopel asa tem Bholaikeche Saibinnik
somorpilam. Hea kopelar Maiache 4ter 1872 vorsa axirvad
poddlolo.
Adim gormechea kallar,
khub lok hangasor udok nhavunk vetalo; he nodichem udok kharem nhoi
pun saiem; hem udok dongran san denvun ieta.
Asnoddchea ganvant khub
fulam fultat, odhik korun zaio-zuio; hea zaiam-zuiancheo pantio
bazarant viktat; tea bazarant baxi ani mottoram pavtoch, kitlinch
cheddvam-bailo zaiam-zuiancheo pantio vikunk ietat. Haka lagun
Osnoddea pachartat mhunnon zaiam-zuiancho ganv. Mardolui zaun asa
zaiam-zuiancho ganv. Asaganv zaun also fulancho ganv kiteak tea
ganvant nir-nirallim fulam fultalim ani tednachim Askonvkaram him
fulam ghevun vikunk Mhapxeche Pentter vhetalim.
Asnoddchi Nod par
kortoch, sompeponnim Xriganva (Divcholchea Talukeant) pavtat.
Xriganvchem nang gazta te fanki zatrek lagun, hi zatra zata Milagr
Saibinnichi (Mhapxeam) porob zatoch, zaite pavttim dusreach
disa.
Purvilea kallar pasun,
hangasor khub suttke-zhuzari utpon'n zal'le. Hanche modhem thodde
Krisitanvui aslet. Ranneanchem bondd (vo kranti) choltalem tedna,
tea fanki ranamni Gill Saunt ani Morya Saunt hannim pakhleank khub
nachoile; karann tea kallar thoinsor khub ranam aslim ani
lipun-choriam loddhaio korunk ekdom' sompem zatalem. Tankam
Cristovam nanvacho (to Pomburpecho mhonn sangtat pun hanga ravtalo)
konn eklo mell'lo. Ho Kristanv lip-choriam loddhai korpant khub
huxar also; karonn sogllim ranam-vonam ani tanche konxe to boro
zanno also. Hea tegainim pakhleank khub nachoile. Loddhai korina
tedna ho Cristovam madd kaddttalo; to zaun also ek
render.
Pakhleamni ek chikani
toxi obghati mann'ni kaddli; te pakhle eke sundorek bhettle-ek
kolvont tem. Manni'nni ti hi: zor tinnem Cristovank (Osnoddchea
Kistuk) jivo vo mel'lo aplea hatant dilo tor, tika dha hozar rupoi
ek bokxis koxi diunk Purtugez kobul zalet. Tea kallar dha hozar
rupoi mhollear ek lakh koso. Cristovam zhuzant pakhleank kosoch
sampddo naslo; te khatir ek ghatki ievjon pakleamni ievzun
kaddli.
Te sundoren vo kolvontan
Cristovanchi ixttagot zoddli. Ek dis to nhanvunk gel'le kodden te
sondoren tachim tinui armam ani gullio kaddun vhelim; uprant tinnem
pakhleank khunna korun apoile. Pakhleamni Kistuk dhorlo ani tacho
gollo katorlo. Uprant Morya Sauntak rukha pondak nhidlolo astam
jivexim marlo ani Gill Sauntak jivit bhor kallea-panneak Mosbik
dhaddlo. Oxe toren hangasorle he suttke-zhuzari ek Kristanv ani dog
Hindu somple.
DOR MHOINEACHI
ROTTI Outubr 2001, Ank 10 Sompadpi & Karbhari: Moren
de Souza, SJ, Bom Jesus, Old Goa, Goa 403 402.
|