|

Don Utram
NOVEM Voros
uzvaddlem. Soglleank Novea Vorsachim hun-hunit porbim.
Pornem voros
somptanam, Dezembrache 29ver, World Wide Goans sonsthechem
International Goan Convention Kala Academichea vosrean zalem. Khub
Goemkar Natalamchea suttiank Goem ailele dekhun hea odivexonank
(Convention) te vhoddle sonkhen ajir astele oso soglleamcho somoz
also. Karann: tem odivexon Goeam ravtelea Goemkarank vhoddlea
faideachem naslem kiteak tem NRI Goemkarank kosle nam tor kosle
proxn eta te suttave zait kai mhunnon World Wide Goans, ek tatpurti
sonstha rochleli, te sonsthen ghoddovn haddlelem.
Gelea vorsachea
odivexonant NRI Cell serkaran ghoddcho mhunnon agro kel'lo anim to
Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem mandun ghetlolo. Aires
Rodrigues, Chandrakant Keni ani Tony Correia-Afonso hannim kaim
proitn kortoch, Mukhel Montrean tem NRI Cell, zaka NRI Facilitation
Centre nanv dilam, tem sthaplem and aplem axvaxonn pall'llem.
Hem NRI
Facilitation Centre pordexant vavurteleam Goemkaramche proxnn
suttave korpak rochlam, oxem Aires Rodrigues hannem sanglem. NRI
Goemkaramchi voleri toiar korchi, serkari sovlotimchi NRI Goemkarank
sarkhi mahiti mellchi, te koslei avgoddaiek sampoddlear tankam
alaxiro zanvcho anim tanchim ghoram-bhattam Goeam asat tim sugur
urchim, oxe tea Cell-ache udex asat. Cell serkaran ghoddlam punn
tacho mukheli Chandrakant Keni astolo anim tacho adhari Aires
Rodrigues.
Hea Cell-acho
kitlo pasun faido NRI Goemkarank zatolo anim to faido koso korun
ghevieta tacher chorcha tharail'li. Tantun bhair thavn ail'lea
Goemkaramnim serkaracher vhoddloso bhorvanso dovrunk zainam mhunnon
apleam ulovpanim kollit kelem. Punn hea Cell-a udexim pordesantlea
Goemkaranche dubhav pois zanvche anim Goemche udcomotik tannim
hat-bott lanvchem oso soglleamcho somoz asa.
Bharatantuch
nhoi pun ontor'raxttrik mollar fank melloil'lo architect Charlea
Correa hea odivexonacho mukhel soiro also. Bhailo lokh hanga evn
Goemcher xekim chodd vaitt porinnam zait mhunnon tannem bhirant
dakhoili. Goemchem sudharop koxem anim kitlem pasun zanvk goroz
hacherui tannem thoddi bhov mahiti sangli.
Zaite zann
uloilet: Aires Rodrigues, Tony Correia-Afonso, Pratapsing Rane,
Damodar Mauzo, Dr Manoharrai Sardessai, Dr Nandakumar Kamat, Mathany
Saldanha, adi. Goemkaramnim aplem khaxelponn, sonvskrutai, maimbhas
anim maimdhesacho mog samballunk zai, oxem soglleamcho mot aslem.
Torek-torechim ulovpam zalim. Punn zanchea kanar hea ulovpancho sad
poddunk zai aslo te matr thoim nasle.
Goemkaramcho
mozbut ekvott zanvcho mhunnon hi sonstha hem odivexon korta.
Interneta velean tachi khobor zaitea Goemkarank pavoileli.
Joel
D'Souza
"Goemkar Pois
Ravil'lea Karnan..."
Goem thavn pois vetoch Goemche ubhav amchea
ganvbhavank eta khore punn te he ubhav koxe bhagoitat? International
Goan Convention 2001 Ponnjent zavpache aslem te adle sanjer Konknni
Bhaxa Mandalacho Odeox XRI DAMODAR MAUZO babak ami don-tin proxnn
ghale. Damodar baban dil'le zabab oxe asat:
"AMCHE Goemkar
je bhair asat tanche bhitor don toreche lok asat: Gulfant ravpi ani
Amerikent, England vho heram desanim ravpi. Gulfant ravil'le lok aiz
nam faleam Goeam etlech, hachi khatri asta. Punn je Amerikek,
Canadak, Australiak, adi, gel'le lok asa…pois pavil'le asa, te
faleam Goeam evn aple 'roots' ghott kortole kaim nam hacho dubhav
eta. He lok pois ravil'lean tankam Goemchi vodd amche poros chodd
asa hem amkam man'nea asa punn teach borobor te pois ravil'lean te
niz Goemkar mhunn aple "roots' visrunk pavleat, soddunk pavleat, oso
ek bhoim amkam dista.
"Hi bhirant nam
zateli zalear tannim khaxelo 'effort' korchi goroz asa anim oxem
tanche 'roots' Goemche matient ghott urtele. Aiz je bhair ghel'le
asat tanche vixim mhaka bhoim nam. Kiteak, te faleam Konknni
uloitole, Konknnintlean 'express' kortele, Goemchi vixim prem
dovortele, Goemche vixim mog astolo. Kitem zoddtta tantle thoddexe
poixe Goemche udcomoti khatir dhaddtele. Punn tanche je bhurge
asat-falea te logn zale, bhurguim zalim-bhurgeam kodde, thoim boreak
poddta mhunnun, Inglish uloitole. Konknnicho sombondh urchona
bhurgeancho. Tanchi bhurguim zatelim-third generation jem assa--te
aple 'forefathers' kedna tori Goeam asle, itlench toklent dhorun
ravle zalear, tancho amkam nikhalus faido mellpacho nam. Goeank
faido nam, Goemkarank faido. Anim tankam amim Goemkar mhonnche kai
kitem hacher 'I have my own reservations'.
"Atam amchich
example ghetli zalear…Lata Mangueshkar Maharashtrant ravli.
Ti Goemchi mullchi mhunnun Goemkar tika mathear ghetat punn ti sotha
apunn Goemkar mhunn'nam, ti Maharashtra kan'nea mhonnta. Karann, ti
thoim ravlea, thoim vhodd zalea ani tiche 'roots' soglle
Maharashtrant asat. Ticho guneanv nam. Amim tika 'Goemkar' mhunnun
mathear kiteak ghevop? Ti Konknni uloinam. Tika Konknni vixim mog
nam. Ticho Dev asa mhunnun ti Goeam eta, devlan vota anim portun
vota. Ani ti apleak Maharashtrian kan'nea mhunntta. 'Fair'. Amim
tiche kodchean opekxa dhorpak enam.
"Punn apnnank
Goemkar mhunnttat tanchea bhurgeanim-natram Goemche bhaxecho anim
Konknnicho mog aplea kallzant dhorpak zai anim Goemche udcomotik,
apunn jem zoddtta tantlem thoddem tori dhaddpachi toiari dovorpak
zai. Aiz te Goeam axil'le, Goeam zodil'lem, zalear te Goeam modche
naxil'le? Aiz te moddttat bhailea ganvam khatir anim te ganvche
udcomoti khatir vavurtat. Dekun tancho faido Amerikek, Inglanddak,
Canadak mellta, tor Goeam kiteak mellcho nhoi? Ani mhunnun he je
bhair asat tannim Goemche vixim ani tiche udcomoticho vichar korcho.
Anim faleam goroz poddli-oxi goroz poddchi nhoi-khoim apleak sonest
nam zalear, Goeam aplea ganvghora pavcho zalear tannem aple 'roots'
hanga thodde tori ruzu korun dovorpak zai. Ani tigovn dovortele
zalear fokot 'roots' tigovn zainam, apleponn samballun dovorpak zai,
anim Goemkaram modhem mellon-misllun ravpachi toiari tanchi aspak
zai.
"Anim toxem
kortole zalear, oxea velar NRI cell-hachi amkam goroz asa. NRI cell
ghoddovn tancho sombondh urtolo anim taka lagun, aiz nam faleam,
jednam goroz poddttoli tednam amim tanchea adharak pavtole, amchea
adharak te pavtolo. Oxe torecho vavr korunk amkam melltolo, oxem
mhaka dista. Taka lagun World Wide Goans-chem jem convention getat
tachi goroz asa. Hea nimtan suttiechea disamnim te eka mekak mellunk
pavtat anim oxem mellil'lean Inglandak ravpi lokachem problem anim
Gulfak ravil'lea lokachem problem ek nhoi pun vegllem anim Goeam
ravil'leache problem veglle asat.
"Tor, khoim tori
soglle ekttaim evn ho problem suttavo korunk xeoktole kai kitem
hacher vichar korpachi goroz asa. Hea nimtan Goemchi culture,
Goemchi identity hacho sodh ghevpacho proitn asa to khup thoknnai
korpacho anim to zavpachi khup goroz asa."
Konknni Yuka Sahitea Sammelan
Konknni Yuva
Sahitea Sammelan Sankhlle zalem, tantun Udaybab Bhembre hannem
kel'lea ulovpacho ek lhan so bhag khala ditanv:
"HEA sahitea
sammelanantlean amche tornatte sfurt ghevun sahiteachea seve khatir
fuddem sortat aplea gunnantlem sahitea gunn fulavpa khatir, te zavn
fuddem etat. Bhaskar Naik amche modhim asat. Chear vorsam pattim
tannem Konknni Akademik ek prostav dhaddlo ki oxe torechem sammelan
tachea tea vellavellea Kepemchea Sorkari Mahavidhyalaya korunk
sodhta ani taka Konknni Akademicho palov anvddeta. Bhov bori kolpona
axil'li, je kolponentlean amche tornatte pillgek, pillgechea
monacher sahiteache bore sonvsar zavnche oxe torechea mattvan hem
sammelan bhorchem. Ani ti survat Kepem zali.
"Kepemcheam
sammelan Fonddeam ailem, Fonddechean Sammelan Mhapxeam pavlem,
Mandovi polltoddi, ani onnum hem sammelan hea Sankhlechea sobit
mattvan bhorta. Ami ek gozal pall'lea, hem sahiteachem veaspit, hi
sahiteachi machi, sahiteachea machi he nodren tichem pavitr
sambhallchem. Hi xist ami poilem sammelan pasun pall'llea. Ami
mateak fette bandun, addechem sovong ghevunk sodhina.
"Ami hea
sahiteache machier rajkoronn zanv dusreo gozali, jeo sahitea bhaileo
asat, tevui haddunk soddna. Hem sahiteachea ani sonskrutiche
veaspit, tea veaspitachem pavitrea rakhchem, oxe torecho preotn
cholta. Goa Konknni Akademicho haka palov mellovp, ho favour nhoi.
Akademi sarkhe sorkari sonvsthechem hem kortovea, ki zhoim-zhoim
sahitea vhoir sorpak vatavronn nirmonn zata, thoim-thoim taka palov
divop, alaxiro divop, tem zata te bhaxen tem borem bhaxen zanvchem
hea khatir vavrop."
Kherit
Kuttumb Bor: Jaideep
PANCH
ixtt--Ignatius, Romald, Rui, Mohan anim Bosco--Dhobitalao,
Hamalwady, eke porne imatoritache dusre mavier, eke lhan kottrent
ravtat. Goemchea veg-vegllea ganvantlean te aileat. Dog nokri
kortat, dog xiktat anim eklo nokri goroita. Dor ekleak ap-aplo,
kherit usko asta. Punn te eka meka sangtan, fokanddam korun,
eka-mekachea adharan, khuxealponnim jietat. Romald matr tankam
sodanch matso ugich, chintest koso dista. Khottrechem bhaddeache
duddu divpakui taka avgodd lagta, punn te taka somzun ghetat.
Bhav-bhav koxe te jietat, ghoddta tea pormonnem chav korpachi anim
ghorant saronn marpachi palli kortat. Konnem ang marlear legun
somzun vhortat.
Fokot Ignatius
anim Romald halinch nokrek lagleat. Bosco lagxile kolejint
Engineering xikta anim Mohan apli MA xikxonn korta. Boscok
songitachi avodd anim reddiacher FM lavnk gelear Mohanank mall
poddtta. Apnnank xikchem asta mhunnon to taka kednaim songitacho
avaz matso komi kor mhunntta anim tednam Bosco bejear zata.
Hanchea modhem,
Ruichem problem matxem zoddar poddlelem koxem dista. "Nokrek lagun
ak'ki Mumboi bhonvlom," to bejear zavn mhunntta. Ruichem sintid
zagear asonam. Aiz konnachem khomis ghalun, zalear faleam konnacho
tuvalo bhenddak bandun. Mellta tacho khaddacho vakor kaddtta anim
tachem bukol kaddinastanam khadd korunk sodhta, anim soglle amukech
hanstat. Romaldacho sintiment: Romald kazari. Punn to tankam sangunk
bhieta karann soglleanim soputa khal tharailelem asta: Girl
friend konnuch kottrent haddchonam, soglle ankvar ravtele, anim
kazar ekloi zanvchonam.
Rinacho pai taka
kazar korunk sodhta mhunnon tem ghoddbhoddint Romalda laguim kazar
zavn kuxin sorta. Sov mhoinem zale torui Romald taka Mumboi vhoronam
tem pollovn Rinacho pai bejear zata. Lokacheo kendnneo tachean
sonsunezo to Rinank sangta, "Mhoje dhuve, tujea paiam poddtta. Hea
ghorantle bhair sor anim mhoje urlele dis favta toslea visovan mhaka
sarunvdim."
Dusro upai nam
zavn, Rina Mumboi veta. Xekim tankam tea bhaddechea ghorant vechem
poddtta. Punn tncho spout: ekloi girlfriend thoim kedinch haddchonam
mhunnon? Romald Rinank ghevn eta. Tachea poilem taka sangta, "Rina,
tankam sang tum mhoji kollejintli ixttin mhunnon. Kaim khasgi
karannank lagun, transant poddun, ghor soddun ailaim, ani hanga
pavlaim. Somzoleim?"
"Sangchench
poddlem. Kazar zavnui amkam amim ghov-bhail mhunnon somazak sangunk
xekonant?"
Rina suskarta
tednam Romaldachea kallzar dukhicho bhallo topta. Punn kitem
kortolo?
Hoi-Nhoi korun
te Romaldak aplea ankvaranchea kuttumbant asro ditat. Punn, atam
konn-khuim nidhtolo to proxnn poddta. "Soglle atam kuznant nhidoia
ani Rinank ruman asundi. Tuka sodanch gorom zata, Bosco. Tum
bathroom-ant nidhlear boro. Ani chodduch gorom' zata zalear 'shower'
sodd…noll chalu aslear."
Punn Inatius-ak
tacho dubhav poddta. Ignatius Romaldak kuxin vhorta anim sarkhem
vincharta, "Tem tujem girlfriend mure? Amcho kaido zanno astanam
taka ghevn hanga ailai?"
Romald sangta,
"Tem mhojem girlfriend nhoi re baba? Girlfriend nhoi!" Rina apli
potin mhunnon sangunk to bhieta. Punn xekim sanchench poddtta.
Dekhun team ixttant Romaldachi vagnnuk bori lagonam. Te taka
ghorantlo bhair kaddttat. Punn Mohan, zo tim bhitor sortanam duent
aslo anim Rinan taka adhar dilolo, to tanche votin tanchea vhoddil
koso, Ignatius sogllem samballun tancho kont-ixeop samballta, taka
somzaita.
Dekhun jednam
Romald porot ghoran bhitor sorta, aplem samonn vhoronk, tednam
tankam sangta, "Hea fuddem hanv Mumboi ravchonam. Hanv Goeam vetam.
Tumcho rag nivlo mhunnttoch mhaka don utram bhorovn uddoiat, tednam
mhojea jivak borem distelem "
Apli lhan
suttkes ghevn, Rinachea khandar hat ghalun Romald bhair sorunk
vetanam Ignatius tankam addaita. Ignatius sangta, "Atam hem ghor
tumchench. Amchea modhleam chovgaim ixttam poros he vostechi vhodik
chodd goroz tukam asa. Jednam amchi sarkhi soi zata tednam amim ek
eklo hangasorle koddsortele."
Sogllim
khuxealkaien eka-mekak ekech vengen revddaitat. Tednam Bosco kuxin
sorta anim hollu utor ghalta, "Mhojeim girlfriend asa. Hanv
taka ghevn ienv?"
|