Editorial...
Social Whirl...
Looking Back...
Blessed Backwoods...
Tail Twist...
ALEXYZ's Cartoon Carnaval...
Entertainment...
Kitchendom...
Eco...
Art Now...
Netters Nook...
Arso (Konkani Magazine)...
Noticias Lusofonas...
Tribute...
Books...
Feedback...
  Bonaventura

Arso

LHAN KOTHA
Porneam Goeam
Bonaventure D’Pietro

Dezembrache tisrer thonddai asli khori punn Saibachea Goeam itli gorddi asli ki gormich aslele porim diso. Thonddi ani gorddi zantteank matxi mharog poddta. Dekhun amche 93 vorsamche xamaink Goemchea Saibachea festak vhoronk amkam bilkul koxi nasli.

Punn apunn ghora ravon amche main aple sasrek festak dhaddleli. Maimchem formonn tem, ami mandchemch poddlem. Misachea mattvan tika koxii korun bhitor kaddli ani eke kodelir vhoron bosoili.

Mis somptoch, “Sam Francis Xaviera, vhodda kunvara...” xamaim loka sangata gavunk lagli.

Ani nimnni utram somponam fuddem mhozo hatt voddlo, mhunnon, “Baba, mhaka Se Konveta sorxim vhor.” Tika modhem ghalun, hanv ani bhav, Konveta vatten cholonk lagleanv.

Tore-torecho lokh sogle vattek. Sobit cheddvam tore-torechea vistidamnim ekdom bori distalim. Mhojea irmanvchi nodor hanga-thoim bhovonk lagli...fulamchea mollean sundor pakeank pollovnk bhonvta toxi. Punn xamaim mhojea mogachi dekhun, tokos ghevn tika vhorchi poddli. Hantantlea rotachea adharan ti panvoll marit asli.

Mhaka tichi chal atvich dison, hanvem mhunnttlem, “Maim, matxi susegad chol ghe!” Punn tinnem tem aikolelem vho nam tem Dev zannam. Ti vhodik nettan dhempam marunk lagli. Tiche piraielea pornea munxeachem nettan cholop, ani temvui Pornea Goemchea festache gordden... sumar kadd ham!

Konveta fattle vatten ti gheli ani omkeach zagear pavtoch mottor “break” marta te bhaxen kelem. Aplem rot amche nodre mukhar koddkoddailem mhunnon, “Ho thim poiat..” Pollovpa sarkhem thuim kaimch naslem. Aslele fokot moddlele bandavoillicheo fatranchi ras. Kallan, votan ani pavsan te fator kollxea itle kalle kelele.

“Donxim-deddxem vorsam adim hanga ek konvent aslo,” xamain sangonk addailem. “Mhojea ugddasak, tachem fokot fuddlem dhodd ubem aslem. Bhitor sortat tea daracho bhag sumaracho aslo, tache choddtoch kor aslo. Thuim than thoddim dhempa pois ek pulputr, ek donko moddlolo koso, lonvkotalo. Altar ani santacheo imaji noveo-noveo igorzo bandtat tantunt pavoile’leo asteleo. Pulputr uklunk zalonam...to fatramcho mhunnon.”

“Magir ghe maim,” hanvem tiche kanienk palov dhorlo.

“Aik ham! Hanv tednam sotra vorsanchim, mure. Ankvar! Punn tumchea xapaichi nigtich ollokh zaleli. Kazarachem tharaitoch, tea vorsa tuzo xapai mhaka ghevn hanga, novenamchem mis mhunnon aikonk ailolo.”

Mhojim chintnam sopnnam zavunk lagli. Hanv chintalom: amchea sukhacho oslo suria kedna udetolo kai? Tednamch xamaim uloili, “Mis aikon, ferient bhonvtam-bhonvtam avchit to boroch ‘romantik’ koso zalo. Ani hanv “asum re! asum re!” mhunntam astanaim, team moddleleam iskadintlean choddon mhaka tea korar ghevn gelo...Thuim kainch naslem. Eka konxeak sukheam xirputtancheo bhorio tenkoileleo. Novenamchea disanim hanga zaito lok chear-panch dis pasun ravonk ietalo. Azuui ieta zavnki zai...hanv khuim zannam, atam! Hangach randtat, hangach jevta, hangach nhidtat. Suvat sugur kortoch to lok zollim-mollin bhonvon zollov ekttaita. Tumchea xapain mhaka team bhoriamchea addosak vhelem...”

“Oh Gosh! Moddlelea konventachea korar, xirputtancheam bhoriam fattlean... Ani tum gelii? Age, mazor pasun toslea zagear voichenam mumge!” hanvem ed’dem tondd ugddun vincharlem.

“Voichemch poddtta. Mirgailo pavs konnachean vattavnk zata?” Hanvem irmanvcher nodor uddoili. Tovui bariksannin aikotalo, bhitorlea-bhitor amurkoch hanstalo.

Xamaimcho avemsor chaluch aslo. “Mhoje vontt chinvot ravlo...” Hem aikon mhakai hansunk ailem. Bolkanv ani vosro moddun hichem fokot kujin urlam. Mallank ekui dant urunk nam. Tonddantlean, eke vatten lall gollon, mirielele khaddker pavtoch, ti rokddich khadder hat voddi...lall pusunk. Punn atam 93 vorsanchea pirarer ti sotra vorsanchi asli tednam ghoddlelem tachem tajem chitr amkam dakhoitali. Rosroxit kuddichi asli zavnk zai... xamaim mhunno nastanam... oslo vinchar mhojea monan ailo.

“Eka-mekache khankeche ubhen ami kitlo vogot sarlo, tem Dev zannam. Tednam, okosmat, konn tori iskadi choddun voir ieta tachea panvlancho avaz mhojea kanancher poddlo. Hanv xittuk zalim. Darantlean ek utar piraiechi bial ietali. Tichi noddor ‘direct’ amcher poddchea adim dhompra vhoir sorlolo vistid hanvem ‘zapp’ korun sokla dhukol’lo...”

“Magir ge?” Mhozoi interest atam pikot ietalo.

“Lagim soron, ti bail nigtich xirputtanche bhoriek hat ghalunk...ani tichi nodor amcher poddli. Fons parr’ro sorop fuddean zalele porim, ti thottakon pollonvkuch urli. Zap nam. Hat ghatlolo ti bhorkutti thuinch uddoili ani ailele vatten portoli...”Aikolaim?Amkam konnem pollelim. Ami atam koddsorlear borim” mhunon xapaik sangtoch, to kobul zalo. Punn tachi tan bhagonk nasli. To mhaka chikttun ravlo. Ani tednam...”

Kitem zalem kai! “Moddlelea pulputrar thavn ek zantto avaz ailo. Avaz padricho nhoi, punn eka sadea munxeacho, zo mhunnttalo, ‘Xeb’bas mhojeam poramnum. Oslim kakam korunk hich vinchleli suvat... Ugddas dhorat, aiz hea ghorachem ghot’tton zalam. Punn eka tempar ho ek jivo, khotkhotit konvent aslo. Hanga bhagevont padrichim kallzam Devachea mogan siztalim. Te Dhonia Devak bhoztale. Tumim ravleat thuim thavn suvadik tallean Devak gaianom kartale... Punn tumim..’ Fuddem anink aikonk ami thuim ravonk nant.”

“Sorrsorit iskadi dhenvon sokla aileanv. Sokla dogi-tegi bailo ani dog-teg dadle boslele. Tancheam dolleank pollovnk mhaka kalliz zainam zalem. Tokli sokol ghalun ami cholot ravlanv. Tantuntli ek bai, eksarkhi, amkam ragan polloitali. Itlea ragan ki ti mhojeam kensank dhorun, poleancher don-tin thapttam vazoit mhunn hanv bhiemlelim. Punn tinnem toxem kelem nam.”

“Anink thoddea tempan ami satvo sakrament zoddlo. Punn jitle pavtti ami hea pornea xarak bhett kortaleanv, titlei pavtti hea zagear ietaleanv. Tednam adleam iadink torneo komreo futt’ttaleot. Amim pott bhor hanstaleanv. Nimanne pavtt ami ikra vorsam adim aileleanv. Dusrea vorsachea Julai mhoineant tumcho xapai somplo. Tea uprant aiz, hi mhoji poilich bhett.”

Xamain aplea tonreponnaili kanni sangun sompoili. Ti zanno asli mista apli hi nimanni bhett zateli mhunnon. Dekhun apnank Goeam vhorat mhunon ti maimche fattik lagleli. Dusrea vorsachea Maian amche xamain amkam ani sonvsark nimanno adeus kelo...heo vegllecho iadi amkam dhovrun.


Amchem Adlem Anjuna
Bonaventure D’Pietro

Anjuna, doriacher kinarer, maddamche savllek pattoll’lolo mhozo ganv. Ut’torek Siolim ani Doxinnenk Par’ra and Arpora sangat ditat. Khorlechean Mhapxeam xarantlo ietanam pormollit fulamchem Asaganv hunhunit ievkar dita.

Anjunchea pontak, Arbi somdirantlo konsllon ailolo Chapora nodicho fantto ghusta. Anjunche soimbik suropaiek bhulon dexi toxe videxi bhonvddekar amche vellechea kherit ubhek ietat.

Turizman Anjuna atam itlo chodd bhailo lok bhorla ki ek dis hea ganvantlea khas putam-dhuvank ‘khuim pavleant kai’ mhunnon, pontti-uzvaddi ghevn sodchim poddot mhunnon kalliz khontollta.

Nodor firailear
Chintam-chintam adleam disamcho godd-rosall ugddas ieta. Tea tempar savlli poddlear lamb-rund zhaddamchi ani maddamchi. Bhailea lokachi savlli bilkull nasli. ‘Amche-ami, Simanv koi’ koxe jietaleanv. Gonngonnit festam ani porbo, Kristavamche tiatr ani Hinduchim nattkam, paddeamcheo dhirio, cheddeamcho futtboll, ani sogleamcheo Anjuna nam tor Vagatorche praier pikniki.

Kristanv Anjunkarank Intruz vo Karnaval mouz haddtalo. Bardezantleam dusream ganvam porim, Karnavalache tinui dis ami tea purtich mouz korun sartaleanv. Aitaradis, donparchem jevonn zatoch, dhovea pittean vo chunean bhorleleo kokadi (puddio) marunk amchi hansot-nachot-gait sunvari bhair sortali.

Kokadicho tir matr choddso vaddleleam cheddvamcheruch mokun astalo. Mhapxeam thavn kokadi haddtaleanv. Amchea hatamnim poixe gholloch nasle team margaiechea vorsamnim. Atanche modin iskolak vhochpi bhurgeank ‘pocket moeny’ ditat tosli mod tednam zolmonkuch nasli.

Puddiancho isttok omkoch mhunnttoch konnaicher marun tancho idvas korunk puttvo naslem. Bailam-cheddvam bhaxen ghagro-polko vho vistid neson, mateak fulamcho skaff bandun, vontt tambddim bhirnnam korun, horddeak koddteo lavn, kuleak unxim bandun...bhair sortalet. Kagdachim mohim vo rupnnim thodde ghaltale. Oh, ho, ho! Kitlo movjecho kall to!

Padr Vigar ani Padr Kur khuimchean tori dhormacho probhav ghalun amkam moriadiche ximer bhitoruch dovortalo. Tinui dis, sanjechea vellar igorjent Povirt Sakramentachem besanv and Povitr hor dovortale. Lokan taka hajir zavnk khotkhotean ulo martale. Tednam amchim tornim monam doxim-tixim voddtalim.

Karnavalachea nimannea disa, Mungllaradis, sanjecheo vaddeantlean ek khell mhunnon bhair kaddtaleanv. Ap-aple khoxe pormonnem nentte toxe zantte toaiar zatale. Jinnos bhesamnim nhestale. Xezarcheam ghoram-ghoramnim vochun ganvtti toxim sogleamche ruchichim gitam gavun tankam sontosan bhortaleanv.

Darar pavtoch hatacherui xezarcho lok ful-nam-paklli dovortalo. Konn-konn khavunk ani pieunkui ditale. Ekttovlele duddu uprant dhakttich ek piknik vo partti korun saroitaleanv.

Kallukant surngar
Amche Piken Chinvarin karnavalachea nimanne ratrichi sunvari pollovn tumim ojeapteleat. Maddanim ani ambeachea zhaddanim bhorlolo amcho lhan vaddo. Thuim ek kopel asa. Karnavalache nimnne sanjer amim bondd laitaleanv. Sogllea vaddeantle zantte-nentte ekttaim zavn ghumttam, madiim ani kansallim kopela kuxik bhoson vazoitanv.

Uprant Kopelant rozar korun, amchi sunvari bhair sorta. Fugotteo pettoit, hatan soglim...bailam, bhurguim, dadhle...chutt’tancheo uzvaddeo ghevn. Ghumttam-madieachea talar ami don khursank bhett ditanv. Gitam gavun, rozar korun, “ Viva” mhunnon soreachi kals gollea talla pavoitanv. Xekim ek moddlelem ghor asa thuim ak’kea vaddeacho lokh ekttovta.

Thoddo vell bhurguim uzvaddeo kallukan ghunvllaitat tem pollovnk ekdom nazuk dista. Upran ek ‘bonfire’ zata. Tachea bhonvtonnim uddon-uddon, ‘bhorbhoria’ git gavun, soglim bhurguim nachtat. Dor ghorantlean ukoddlele chonnem, biskit ani godd soro ieta to sogleank vantt’tanv.

Hea vorsa amchea modhem, vaddean ravtat te thodde Britix turistui nachtale ani ghumttam vazoitale.

Sodamcho Karnaval
Atam Anjunam sarkemch bodol’lam. Pavsache tin-chear mhoine soddlear, vorosui bhor ami ruch-naslolo Karnaval dektanv. Sonvsarachea chearui konxeanche bhonvddekar amchea ganvant apnnank zai toxe miroitat. Tancho tore-tore bhes, tanchem nhesop, tancho ugtto mog, kednam-kednam tanchim zhogddim, chorio...charas, ganja.

Bhudhvarachem ‘flea market’ ani boball, tea disa taxi ani mottorsaikolimcho pras Anjuna pavta. Ratcheo-rati tancheo partti ani tem sonsunk zaina toslem ‘acid music’. Anjukarank Karvalak survat diunk King Momo naka, to apo-ap suru zata mhunn amkam somzota.

Sant Minguel askareache nodre khala, Padr Agnelachea sobit ani xantichea, lamb-rund xetamchea ganvant, hem soglem sobhonam. Te adle xantiche (gorib zalear zanv) dis amkam porot mellot kai?