EK
KOP CHEAV
Cheav vo chea, hem sadea toxench unch kulliechea
mon'xanchem pivop. Hea khatir ticho rosteavelea gaddiancher, ag-gaddiechea
ani bosinchea thanneancher, ani hottelamnim purvotto kelolo amkam
pollevpak mellta. Ghorant, sokallim utt'toch ek kop cheav pielea
bogor sontos bhogona.
Bharotant, purvilea kallar fokot dud pivpachi sonvoi asli oxem
somzotat. Hi cheaiechi sonvoi Brittixamnim amkam lailea oxem somzopant
ieta. Brittix porza don vostunk chodd man dita. Teo mhollear,
poili tanchi Ranni ani dusri cheav.
Sonvsarantle vhodd cheaieche giraik, toiar korpi ani bhair dhaddpi,
Bharot zavn asa. Punn cheaiecho oromb Chinant panch hozar vorsam
adim zalo. Tea kallar Sen Nung thoincho somratt (emperor), vijneanik
(scientist) ani kolecho askari aslo. Her vostum vangdda, tannim
sogllem pivpachem udok bholaikeche nodren khotkhoto kaddun pivpak
nem' ghalo. Eka dis oxem ghoddlem, kamdar udok khotkhoto kaddtana,
lagim aslolea zhompantlim suklelim panam, tea udkant poddlim ani
tem udok tambsar rongachem zalem. Tea somrattak, hea novea drova
(liquid) vixim ruch disli ani taka tem pietoch xitollai divpi
koxem laglem. Ani oso, ho cheaiecho sod laglo.
Bharotachea ut'tor-udent prantamnim toxench dokxinnek Nilgiri
dongramnim cheaiechi, chodd promannant lagvodd keleli mellta.
Thoinchea dongrank pachvea mukhomollachem pangrunn ghal'lo dixttavo
polleunk sundor dista.
Cheaichi khobor kortana CTC hem vachunk mellta. CTC mhonnje chidd'ddop
(crushing), pinzop (tearing) ani bagovp (crushing). Cheaiechea
molleamnim punzavpi panam toddtat ani uprant tea panancho ekjiv
(blending) korun taka veg-vegllo pormoll (flavour) ditat. Hea
vorvim amkam veg-vegllea domdomanchi chea zoxe porim gulabi, chokletti,
elchi… oxe cheaieche prokar favo zatat.
Ostomt Bongallantlea Darjeeling ganvchi chea sogllea von nanvlovkik,
karonn ti nazuk, sukxim' (subtle) ani pormollit zavn asa. Namna
zoddpachem karonn thoinche unchaieche dongor, tok'k (crisp) porvotanchi
hova, girest mati, bhorpur pavs ani dhukim (mist) hachi zullovnni.
Darjeelingche chaiek “champagne of teas” mhonn pachartat.
Halinch thoinsor cheaiechi pavnni zaleli tantun Castleton komponechea
'muscatel' cheaieche vikrent kilok tera hozar rupianchem mol mell'llem.
Cheaichem mol chea chakpeancher adarit asa.
Darjeelingche dongor Sikimchi rajvoddki cholovpea koddlean eka
Brittix Baron (eka kallacho vhodd bhatt-benskar) hannem arogydham'
(sanatorium) bandpak ghetlole. Hea arogydhamant gorment piddent
poddlolea odhikareank ravpak biradd dilolem. Uprant hanga cheaiche
molle toyar kele.
Tea Tree Oil ekdom okhdi. Tem zontunaxok (antiseptic) ani thonddi,
zorak, dantache piddek, zollarichea ghaiank oxea khub piddank
vapurtat.
Ek kop cheav mellot?
Isidore Dantas
Mumbai
isidoredantas@rediffmail.com