MUKHEL KHOBRO
 
SALELICHI ARODD,
GOENCHEAM XETKAREANCHO TALLO

Khub kall dhunvorpi vadachem xekim Dezembrache 28ver agttem zalem ani haka lagun 35 vorsanchea Prithviraj Ranecho khun zalo. Ho tornatto, khonnicho dhoni adlo MGP ani atam Kongres fuddari Krishnarao Rane, hancho malgoddo put. Prithviraj aple skuttoricher sokallchea 10.30che sumarak stone crusher khonnir vetalo. Tedna lokan taka lokonddachea varanvan mar ghatlo, ani tannem jiv soddlo.
Khun korpeank dhorunk taktin jedna thoim pulis fovz pavli, tedna akhea ganvcho lok (sumar 1200 zann) ghott ekvottan ekttaim ailo, ani fatrancho xinvor pulisancher soddlo. Tantunt 30 pulis odhikari dukhovlet. North Goa SP DK Sawant, Fonddecho DySP Mohan Naik, Bicholecho DySP Waman Tari, Valpoicho PI Anthony Monserrate, Sattaricho Mamlatdar Ajeet Panchwadkar hevui zokhmi zalet. Ragachea bharant lokan pulisanchim chear vahonam foddun uddoilim.
(“Mokaso” proxnnank lagun khup kall ho Rane bhattkaram koddlean mundkar mhunnon zago mellovpacho tontto dhunvrot aslo. Xekim, Dezembrache 27ver lokan Prithvirajachem ghor fatrailem.) Xarantle porim ganvantlo lok urmott nhoi, punn ek pavtt sonsnnikai somptoch, bhirankull hinvsechea dosrak kitt lagpak vell lagona. Itlim vorsam bhirantin dis sarlea uprant, zomnni-meklle kel'leam xetkarancho rag sanvrona zalo.
Sompleleacher vaitt uloinant mhonntat, punn Prithviraj somplea uprant, to ek krur ani khotto monis aslo mhunnon lok hollu-hollu ulovnk lagla. Punn chodd ulovpeank Prithvirajachi bhirant asli. “Amchea udkant ani jevnnant pasun dhul'lo pavla. Fatrancheam khonnim udexim dhul'lo varear ubon pievpachem udok dhons zalam, xetam vibaddleant, ani osleo her tokrari lokacheo chalu asleot. Lagu zateleam khateanchea odhikareankodden tokrari korun ami thokleanv, oxem ganvcho lok mhnnta. Punn Mukhel Montri sangta apnank hea tokrarinchi kainch khobor nam mhunnon. Ho ek krur khun ani khuneank favo ti nitichi xikxa favo zateli, tannem mhunnlam.
Pulisen 120 zannank poilech dhorlele, uprant khunachea aropa khal Uttam Gaonkar, Tukaram Gaonkar, Sada Gaonkar, Rajendra Gaonkar, Raghunath Gaonkar ani Vithal Gaonkar hankaim bond keleat.
Hea khunant ani pulisancher fator marpant sorkarak ani lagu zateleam khateanchea odhikareank eke torecho dhoddo dila. Hinvsa mon'xeachea rogtant asum-ieta, punn tachem sosnnikponn ugtear ievnk bezabdari ani besarmai karann asta. Sattoricho dhoddo ghevn her osleam ganvamni ravpi ani otteachar sonspi lokui khubdovt mhunnon bhirant asli. Sattarint ghoddlam toxench Peddneam, Bichole ani Kannkonnant ani her magasleleam gottanchea loka thaim ghoddunk ietalem. Karann ragachea ujeak varo divpi komi asonant. Punn Goencho Rajpal, SC Jamir, hannem xantikai haddpachem kam' hatant ghetlam, tantuntlean somjikponnan sogllem tharear poddtelem oxem dista. Rajpalachem asvason mellona borobor sumar 200 bailo, jeo Sateri Kellbai devllant sumar 10 dis indefinite bhuk haddtalacher asleot, tannim aplo nirnnoi fattim ghetlo. Punn jitleai zannank dhorleat tankam soddi poriant apunn aplim nirdorxonnam thambhovchinant mhunntat.
Osli bhirankull goxtt tanchea jivitant kednach ghoddonk nasli. Kitlech dis Salelichea ganvantli porza kosle tori vhodd bhirantin aplea ghoranchea darank talim marun pois pollon gelea distalem. Kunkdda ani sunneam bhair thoinchea rosteancher anik kainch disonaslem. Soglleo bailo ani bhurgim Sateri-Kellbai devllachea asreant eka mekak tenkun bhuzvonn ghetalint.
Osle poilech pavtt ghoddpi ghoddnukent 'mokaso' pod'dotin Visconde ani Raneamni Purtugez sorkara koddlean lokanche vhoddle zage ani ganv pasun apnnailele tacher soglleanchi nodor gelea. Sumar xembor vorsam tannim Purtugezank sotaile. Hi kittkitt sonsunk zaina mhunnon Purtugezamni tankam xanticho bavtto dakhoilo ani ganvche kuddke tanche dekhre ani kor-vosuli korpak soddle. Punn Dipaji Rane comnidad pod'dot sarkhich kaddun uddoi mhunnon magtalo. Toxem matr Purtugezamni kelem nam. Goenche suttke uprant Sottorint, Bicholent toxech Pednneant aplea hok'kak munddkar mhunnon ube ravun nond korunk toiar zalet, punn sothe fuddem tanchem xannepon chol'lem nam. Ulott, aple khal vavurpi lokachi bhorpur apurbai ani poramos kortam mhunnon he 'khaxe' sonvsarak dakhovnk lagle. Kaim vorsam pattim thodde tornatte vechnnukek ube ravunk fudde sorlolet tankam bhirant dakhovn fattim kaddle. Punn fatrancheo khonni ani crusher mixinam tancheo kaji, xetam ani pikavoll noxtt korunk laglint, ani toxench pievpachem udok ani usvas ghevpachem varem bigddonk laglem. Tedna tankam apnnacher cheponn ghalpi forsacher virodh korunk dhaddos zalem. Gorib zalear kitem zalem? Produxonn, pidda ani piddnuk kitlo kall pasun sonsum-ieta?
Xekim xezarchea ganvchoi lok aplea hok'kak zogoddpi Salelikarank tenko divunk fuddem sorlo. Sumar 3,000 zann Valpoi xarachea rostear pursanvant aile. Putu Gaonkarachea fuddariponna khal Shetkari Kamgar Songhan nirdorxonnam kelim. Tanchim magnnim aslim: vell lainastana ganvchea lokak pulisamni fotting karannam lavn dhorleat tankam soddovnk, soglle khottle fattim ghevunk, rakhiv ranamni (reserved forests) Ran khateant cholpi soglle crusher mixinnam bond korunk, ani kitlinch vorsam ji xetki zomin te kostale, ti svotachi korun ghevn. Mokaso pod'dot kaddunk uddovnk ani Saleli prokornant vevosthit firiad korpakui tannim maglam. He durdoivi ghoddnnek ordo mhoino somplea uprant atam, Goa State Pollution Control Boardacho odeokx zago zala, ani rajeant 130 stone crushers sod'deak asat tanchi pollovnni korpak ievjilam.
Eke vatten Kongres pokxant Rane astana Saleli tontto ekdom' mharog poddtolo koso dista. Dusre vatten BJP tacho zata titlo faido kaddunk khorxeta. Xevttacho porinnam' Pratapasing Raneche 33-vorsanche rajvoddkecher kitem zatolo tacher soglleancho dollo asa. Anink ek kherit khobor Parrikar hannem Janerache 5ver sangli. Pratapsing Rane, Sot'torint mokaso zageancho dhoni, 'Abolition of Village Protection Act' 1972 vorsa Goem Songh Prodex lagu zavpacho aslo tache add aslo, oxem Parrikar sangta.
Somajik kam' korpeanim, borovpeamni ani heramni he ghoddnnecher aplo usko dakhoila. Janerache 10ver TB Cunha vosreant tanchi ek zomat zali.

Kunkollechi Sr Lucy Vattikanant pavli
Dhormik sonvsthanchea karbharachim goroz tim sutram bore toren cholovpachea kamant Goenchea padrimni toxench madrimni ontor'raxttrik mollar apli huxearkai dakhoilea. Dezembrachea mhoineant poilech pavtti eke Bharoti madrik Vattikanachea Seniormost kocherint vavurpak nemlea. Ho veglloch bhovman amche Goenche madrik veta. Sr Lucy Britto ganvan Veroda-Kunkollechi ani Sisters of Charity sovnsthechi vangddi. Sr. Lucycho zolm Julaiche 6ver, 1947 vorsa, Kunkolle-Veroda zalo. Thoinchea Maria Bambina konventtant xiktoch ti Sisters of Charity sonvsthent bhitor sorli, ani Dharwad tika madriponnachi ord mell'li. Uprant Hyderabadant vochun tinnem aplem xikop purem kelem ani unchlea xikpak lagon Fransak geli. Thoim tinnem MPhil podvi mellovn dusre kurs pure kele. Ti Hyderabadachea St Francis kolejint French xikoitali. Italian bhasui ti ekdom' bori zanno ani Vattikanant onvad korpachea kamant bhag gheta. Italiak vechea adim ti Hyderabad, Goem, Dharwad ani Mumboi vavurtali. Jea konventant ti ponchvis vorsam poilim xikleli teach konventachi ti Sister Superior asli. Tanche sonvsthent soglleanche avddichi zali. Kaim kall Sr Lucy Dadar-Mumboichea Yuvathi Sharan hachi Mother asli.
GOA SUHAROPAN SOMAZ ZEVEK PUROSKAR DILET
Janerache 3rer Ponnjechea Caritas Complexachea vosreant ek kherituch mellavo bhorlolo. Thoim Goa Sudharop Community Development Inc, Amerikent ubzol'le Goem ani Goenkaranchem boreponn dekhpi on-sorkari sonsthen, aple vorsavolliche puroskar vanttlet. Percival Noronha hea sunvalleacho mukhel soiro aslo, toxech Amerikak thavn ailele tanche sonstheche mukhel vangddi George Pinto ani Marlon Menezes aslet. George Pinton survatek ievkarachem ulovp kelem ani Ibonio D'Souza hannem soglleanche upkar attoilet. Ek kherit kormonuki kariavoll opong (differently-abled) bhurgeamni ghoddovn haddleli, toxench Association of Friends of Astronomy vangddeamni ek slide-show presentation dakhoilem. Goa Sudharop sonsthecho gelea vorsak “Bhurgeanchem Voros” vixoi aslo. Hem monant dhorun zannim opong bhurgeam khatir mhotvachem kam' kelelem, tankam aple puroskar dilet, ason tanche modhem bhurgim, xikovpi ani on-sorkari sonsthanche vavurpi. Zannim opong bhurgeancho sambhall ani tankam somazant aplea hok'kacho favo to zago divnk thar nastanam kam' kelam, tancho aspav puroskar melloovpeam modhem aslo.
Dr Jack de Sequeiracho
putllo zai

Dr Jack Dr Jack de Sequeiracho putllo ubarcho mhunnon Santa Cruz motdarsonghantlea somajik ani rajki fuddareamni halinch magnni kel'li. Dr Sequeira tancho adlo amdar ani Vidhan Sobhecho poilo virodhi fuddari aslo dekhun, tannem Lok Mota (Opinion Poll) vellar mhotvachem kam' kel'lean taka ho bhovman favo, oxem Merces Civic and Consumer Forum hannim ghoddovn haddlole sobhent sanglem. Uprant, zo adlea amdarancho vorsavollicho sombaromb zalo, tantunt oslo putllo ubharcho mhunnon tharav pas kela.
Tache poilim, 4-1-2004, hea disa Gram Sobhechi zomat ekttovleli tedna, aplea adlea amdarachi, munis-akarachi (life size) murti ubharchi mhunnon te zomatint serkarak ulo marlolo. Hi murti Ponnje xarachea eka bhovxik zagear aschi mhunonui te zomatint serkara thaim maglelem.
1967 vorsa, Janerache 16 tarkher Goeam Lok Mot zalem, ani amchem Goem ek vegllem raxtr urchem mhunnon tea vellar Goenche porjen chodda ankan tharailem. Goenchea itihiasant to dis ugddasacho dis zaun gelo. Dubhav na, Dr. Jack Sequeirachea visor ghenastana kelelea proitnank lagun hem bhag Goenche porjek favo zalem.
Dekhun, fuddle pilgek hea mun'xacho sodanch ugddas urta tosli kosli tori ugddasachi iadgostti Goeam asunkuch zai zai. Oxem tea lokachem motv.

‘REPUBLIC’, SOT’TA PORJEACHEA HATAMNIM
Bor: Tomazinho Cardozo

Svotontr Bharatache jinnen dor vorsa don mhotvacheo ghoddneo ami monoitanv. Poilo, Bharot des svotontr zalo to dis - 15 Agost. Hea disa, 1947 vorsa, Bharot Inglezanche gulamintlem mukt zalem ani tea khatir ho dis ami 'Independence Day' vo Svotontraiecho Dis mhunn somoromhbtanv.
Dusro mohtvacho dis mhunnchem Janerachi 26vis zo dis ami 'Republic Day' vo 'Projasot'ta Dis' mhunnon somorombhtanv. Ho dis odhik mhotvacho kiteak hea disa 1950 vorsa, Bharatachi Ghottna (Constitution of India) mandun ghetli. He Ghottne pormonnem Bharat desachi xokti mhunttlear tichi soglli porza ani he porjen nivddun kaddlole protinidhi. Aiz Bharat des Ghottne pormonnem fuddem tanch marta. Khoinchoi sorkar zavnk tannim ghottne pormonnench raj cholovpak zai. Teach khatir Bharat desant soglleant chodd moladhik ani podvedar Raxttrapoti nhoi, Pordhan Montri nhoi ani Sorkarui nhoi punn choddant chodd moladhik ani xoktivont Bharatachi Ghottna zavn asa. Haka lagon 26 Janer hea disachem mhotv khub unch urta.
Bharatachi Ghottna survatekuch aplea nagrikank Nit (Justice), Svotontrai (Liberty), Somantai (Equality) ani Bhavponn (Fraternity) favo korpachem asvoxon (khatri) dita. Somajik, orthik ani rajki mollar prot'tek nagrikak he soglle hok, kosloch bhedbhav korinastana, mellonk zai; hem ghottnechem sopon zavn asa.
Zoxe porim prot'tek nagrikak vagchea khatir nem' ani kaide rochleat tech porim amche lokxai rajeant Bharat des cholovpache kaide mhunttlear Bharatachi Ghottna. He Ghottnent soglleam bazunchi tortud kel'li asa. Amcho Bharat des ani tache anek prant ani songpradex, nagrikache hok ani kortovea, mullave odhikar (fundmental rights), Raxttrapoti, Up-Raxttrapoti, Pordhan Montri, Montrimonddol, Lok Sobha, Rajea Sobha, Vidhan Sobha, Neaipalika (Judiciary), Venchnnuko, Bhas, adi, hanche vixim he ghottnent bariksannem niall korun, nem' ani kaide toiar kel'le asat. Tea khatir amchea desant jem kitem ghoddta tem ghottnecheruch adharun ghoddpak zai na tor taka koslench mol na nhoi mhunn tacho kosloch upai na. Heam karannank lagon 26 Janer ho dis vhodd mhotvacho asa.
Hanv mhoji svothachi udorgot kortolom zalear hanvem xist sambhallop chodd gorjechem. Hanvem kaidea pormonnem cholop hem khub mhotvachem asa. Zori tor xist hem mul'lea mhojea rogtan riglem ani hanv hea mul'leak man divn mhojem jivit fuddem voronk laglom zalear hanvem mhojo fuddar porzollit korpachem poilem panvl ghatlem. Prot'tek Bharatacho nagrik heach vicharamni aplei jinn xistin sarunk laglo zalear prot'tek nagrikacho ukol zavnk sondhi melltoli, ani amchea desacho ukol suddsuddit zavnk pavtolo.
26 Janer disachem mhotv dolleam somor dovrun ami zonn eklean nem' ani kaide pallun amchem jivit sarunk nirnnoi ghetlo zalear hea disak ami khorem mhotv dilem, oxem zatelem. Kaido pallun korun bore nagrik zavn amchea somazachi ani amchea desachi udorgot korunk tenko dium-ia.

BIZLECHEA ZHOTTKEAN TEGAM BHURGIM ZOKHMI, EKLEM SOMPLEM
Dezembracher 3rer Miramarche La Campala kolonint ravpi tegam dhakttuleam bhurgeank bizlecho zottko lagon tegaim ghombir poristhitint aslim. Tantuntlim dogam Ishita Godinho (11) ani Shivani Nagarsekar (9) him sod'deak borim zait ietat, punn futtkea noxiban Sayuri Gaunekar (9), zacho ek hat katorcho poddlolo, tem sat dis Vintage Hospitolant ilaz ghetlea uprant Janerache 7ver hea sonvsarak ontorlem. Tim ringami khelltanam tanchem ring Nishiganda imarotiche poile mallier poddlem. Tem flett bond aslelea karannan tankam Ulhas Naik Dessaichea dusre mallievelea flettantlean kaddchem poddlem. Eka loknnachea paipan ring kaddunk proitn kortana, okosmat tem paip 11KV high tension wire-ak tenklem. Hea vorvim tankam ek bhirankull zottko laglo ani dhakttulim bhurgim thuinch xirkon foddfoddunk laglim. Punn Devache doien Naik Dessaiche bailen tankam pollovn ti dhanvon aili ani ek mandicho tonddko tenkovn tankam kuxin kaddlim. Uprant tinnem uel marun lokak ekttaim kelo.
St Inezchea Vintage Hospitolant tancho ilaz choltanam tim jivita-mornnam bhitor ek sumar tori urlint. Sayuricho hat sarkhoch korpol'lo dekhun, to katorcho poddlo. Dusreachea kallzak ani popsak boroch mar laglolo, tor tisreache dant sarkhe korunk metal braces aslint tachea tonddak mar boslolo. Tanchim kuttumbanch nhoi, punn soirim-xezaream ani her lok tanche bolaike khatir Devak prorthonam kortalo. Ishita ani Shivani morna kodde zogddun atam tanchi bolaike sudrot ieta mhunnon gomlam. Punn Sayuri Gaunekarak novea vorsacho uzvadd pollovnk favo naslem mista.
Bizlechi line imarotik chodd lagim asli mhunnon ho obsoeg ghoddlo. Kitleoch tokrari korun legun Biz Khatean kainch upai ghevnk naslo. Ho obsoeg ghoddlea uprantuch tannim matxi halchal keli.