| |
SALELICHI
ARODD,
GOENCHEAM XETKAREANCHO TALLO |
Khub
kall dhunvorpi vadachem xekim Dezembrache 28ver agttem zalem ani
haka lagun 35 vorsanchea Prithviraj Ranecho khun zalo. Ho tornatto,
khonnicho dhoni adlo MGP ani atam Kongres fuddari Krishnarao Rane,
hancho malgoddo put. Prithviraj aple skuttoricher sokallchea 10.30che
sumarak stone crusher khonnir vetalo. Tedna lokan taka lokonddachea
varanvan mar ghatlo, ani tannem jiv soddlo.
Khun korpeank dhorunk taktin jedna thoim pulis fovz pavli, tedna
akhea ganvcho lok (sumar 1200 zann) ghott ekvottan ekttaim ailo,
ani fatrancho xinvor pulisancher soddlo. Tantunt 30 pulis odhikari
dukhovlet. North Goa SP DK Sawant, Fonddecho DySP Mohan Naik,
Bicholecho DySP Waman Tari, Valpoicho PI Anthony Monserrate, Sattaricho
Mamlatdar Ajeet Panchwadkar hevui zokhmi zalet. Ragachea bharant
lokan pulisanchim chear vahonam foddun uddoilim.
(“Mokaso” proxnnank lagun khup kall ho Rane bhattkaram
koddlean mundkar mhunnon zago mellovpacho tontto dhunvrot aslo.
Xekim, Dezembrache 27ver lokan Prithvirajachem ghor fatrailem.)
Xarantle porim ganvantlo lok urmott nhoi, punn ek pavtt sonsnnikai
somptoch, bhirankull hinvsechea dosrak kitt lagpak vell lagona.
Itlim vorsam bhirantin dis sarlea uprant, zomnni-meklle kel'leam
xetkarancho rag sanvrona zalo.
Sompleleacher vaitt uloinant mhonntat, punn Prithviraj somplea
uprant, to ek krur ani khotto monis aslo mhunnon lok hollu-hollu
ulovnk lagla. Punn chodd ulovpeank Prithvirajachi bhirant asli.
“Amchea udkant ani jevnnant pasun dhul'lo pavla. Fatrancheam
khonnim udexim dhul'lo varear ubon pievpachem udok dhons zalam,
xetam vibaddleant, ani osleo her tokrari lokacheo chalu asleot.
Lagu zateleam khateanchea odhikareankodden tokrari korun ami thokleanv,
oxem ganvcho lok mhnnta. Punn Mukhel Montri sangta apnank hea
tokrarinchi kainch khobor nam mhunnon. Ho ek krur khun ani khuneank
favo ti nitichi xikxa favo zateli, tannem mhunnlam.
Pulisen 120 zannank poilech dhorlele, uprant khunachea aropa khal
Uttam Gaonkar, Tukaram Gaonkar, Sada Gaonkar, Rajendra Gaonkar,
Raghunath Gaonkar ani Vithal Gaonkar hankaim bond keleat.
Hea khunant ani pulisancher fator marpant sorkarak ani lagu zateleam
khateanchea odhikareank eke torecho dhoddo dila. Hinvsa mon'xeachea
rogtant asum-ieta, punn tachem sosnnikponn ugtear ievnk bezabdari
ani besarmai karann asta. Sattoricho dhoddo ghevn her osleam ganvamni
ravpi ani otteachar sonspi lokui khubdovt mhunnon bhirant asli.
Sattarint ghoddlam toxench Peddneam, Bichole ani Kannkonnant ani
her magasleleam gottanchea loka thaim ghoddunk ietalem. Karann
ragachea ujeak varo divpi komi asonant. Punn Goencho Rajpal, SC
Jamir, hannem xantikai haddpachem kam' hatant ghetlam, tantuntlean
somjikponnan sogllem tharear poddtelem oxem dista. Rajpalachem
asvason mellona borobor sumar 200 bailo, jeo Sateri Kellbai devllant
sumar 10 dis indefinite bhuk haddtalacher asleot, tannim aplo
nirnnoi fattim ghetlo. Punn jitleai zannank dhorleat tankam soddi
poriant apunn aplim nirdorxonnam thambhovchinant mhunntat.
Osli bhirankull goxtt tanchea jivitant kednach ghoddonk nasli.
Kitlech dis Salelichea ganvantli porza kosle tori vhodd bhirantin
aplea ghoranchea darank talim marun pois pollon gelea distalem.
Kunkdda ani sunneam bhair thoinchea rosteancher anik kainch disonaslem.
Soglleo bailo ani bhurgim Sateri-Kellbai devllachea asreant eka
mekak tenkun bhuzvonn ghetalint.
Osle poilech pavtt ghoddpi ghoddnukent 'mokaso' pod'dotin Visconde
ani Raneamni Purtugez sorkara koddlean lokanche vhoddle zage ani
ganv pasun apnnailele tacher soglleanchi nodor gelea. Sumar xembor
vorsam tannim Purtugezank sotaile. Hi kittkitt sonsunk zaina mhunnon
Purtugezamni tankam xanticho bavtto dakhoilo ani ganvche kuddke
tanche dekhre ani kor-vosuli korpak soddle. Punn Dipaji Rane comnidad
pod'dot sarkhich kaddun uddoi mhunnon magtalo. Toxem matr Purtugezamni
kelem nam. Goenche suttke uprant Sottorint, Bicholent toxech Pednneant
aplea hok'kak munddkar mhunnon ube ravun nond korunk toiar zalet,
punn sothe fuddem tanchem xannepon chol'lem nam. Ulott, aple khal
vavurpi lokachi bhorpur apurbai ani poramos kortam mhunnon he
'khaxe' sonvsarak dakhovnk lagle. Kaim vorsam pattim thodde tornatte
vechnnukek ube ravunk fudde sorlolet tankam bhirant dakhovn fattim
kaddle. Punn fatrancheo khonni ani crusher mixinam tancheo kaji,
xetam ani pikavoll noxtt korunk laglint, ani toxench pievpachem
udok ani usvas ghevpachem varem bigddonk laglem. Tedna tankam
apnnacher cheponn ghalpi forsacher virodh korunk dhaddos zalem.
Gorib zalear kitem zalem? Produxonn, pidda ani piddnuk kitlo kall
pasun sonsum-ieta?
Xekim xezarchea ganvchoi lok aplea hok'kak zogoddpi Salelikarank
tenko divunk fuddem sorlo. Sumar 3,000 zann Valpoi xarachea rostear
pursanvant aile. Putu Gaonkarachea fuddariponna khal Shetkari
Kamgar Songhan nirdorxonnam kelim. Tanchim magnnim aslim: vell
lainastana ganvchea lokak pulisamni fotting karannam lavn dhorleat
tankam soddovnk, soglle khottle fattim ghevunk, rakhiv ranamni
(reserved forests) Ran khateant cholpi soglle crusher mixinnam
bond korunk, ani kitlinch vorsam ji xetki zomin te kostale, ti
svotachi korun ghevn. Mokaso pod'dot kaddunk uddovnk ani Saleli
prokornant vevosthit firiad korpakui tannim maglam. He durdoivi
ghoddnnek ordo mhoino somplea uprant atam, Goa State Pollution
Control Boardacho odeokx zago zala, ani rajeant 130 stone crushers
sod'deak asat tanchi pollovnni korpak ievjilam.
Eke vatten Kongres pokxant Rane astana Saleli tontto ekdom' mharog
poddtolo koso dista. Dusre vatten BJP tacho zata titlo faido kaddunk
khorxeta. Xevttacho porinnam' Pratapasing Raneche 33-vorsanche
rajvoddkecher kitem zatolo tacher soglleancho dollo asa. Anink
ek kherit khobor Parrikar hannem Janerache 5ver sangli. Pratapsing
Rane, Sot'torint mokaso zageancho dhoni, 'Abolition of Village
Protection Act' 1972 vorsa Goem Songh Prodex lagu zavpacho aslo
tache add aslo, oxem Parrikar sangta.
Somajik kam' korpeanim, borovpeamni ani heramni he ghoddnnecher
aplo usko dakhoila. Janerache 10ver TB Cunha vosreant tanchi ek
zomat zali.
|
Kunkollechi
Sr Lucy Vattikanant pavli
Dhormik sonvsthanchea karbharachim goroz tim sutram
bore toren cholovpachea kamant Goenchea padrimni toxench madrimni
ontor'raxttrik mollar apli huxearkai dakhoilea. Dezembrachea mhoineant
poilech pavtti eke Bharoti madrik Vattikanachea Seniormost kocherint
vavurpak nemlea. Ho veglloch bhovman amche Goenche madrik veta.
Sr Lucy Britto ganvan Veroda-Kunkollechi ani Sisters of Charity
sovnsthechi vangddi. Sr. Lucycho zolm Julaiche 6ver, 1947 vorsa,
Kunkolle-Veroda zalo. Thoinchea Maria Bambina konventtant xiktoch
ti Sisters of Charity sonvsthent bhitor sorli, ani Dharwad tika
madriponnachi ord mell'li. Uprant Hyderabadant vochun tinnem aplem
xikop purem kelem ani unchlea xikpak lagon Fransak geli. Thoim tinnem
MPhil podvi mellovn dusre kurs pure kele. Ti Hyderabadachea St Francis
kolejint French xikoitali. Italian bhasui ti ekdom' bori zanno ani
Vattikanant onvad korpachea kamant bhag gheta. Italiak vechea adim
ti Hyderabad, Goem, Dharwad ani Mumboi vavurtali. Jea konventant
ti ponchvis vorsam poilim xikleli teach konventachi ti Sister Superior
asli. Tanche sonvsthent soglleanche avddichi zali. Kaim kall Sr
Lucy Dadar-Mumboichea Yuvathi Sharan hachi Mother asli. |
GOA
SUHAROPAN SOMAZ ZEVEK PUROSKAR DILET
Janerache 3rer Ponnjechea Caritas Complexachea
vosreant ek kherituch mellavo bhorlolo. Thoim Goa Sudharop Community
Development Inc, Amerikent ubzol'le Goem ani Goenkaranchem boreponn
dekhpi on-sorkari sonsthen, aple vorsavolliche puroskar vanttlet.
Percival Noronha hea sunvalleacho mukhel soiro aslo, toxech Amerikak
thavn ailele tanche sonstheche mukhel vangddi George Pinto ani Marlon
Menezes aslet. George Pinton survatek ievkarachem ulovp kelem ani
Ibonio D'Souza hannem soglleanche upkar attoilet. Ek kherit kormonuki
kariavoll opong (differently-abled) bhurgeamni ghoddovn haddleli,
toxench Association of Friends of Astronomy vangddeamni ek slide-show
presentation dakhoilem. Goa Sudharop sonsthecho gelea vorsak “Bhurgeanchem
Voros” vixoi aslo. Hem monant dhorun zannim opong bhurgeam
khatir mhotvachem kam' kelelem, tankam aple puroskar dilet, ason
tanche modhem bhurgim, xikovpi ani on-sorkari sonsthanche vavurpi.
Zannim opong bhurgeancho sambhall ani tankam somazant aplea hok'kacho
favo to zago divnk thar nastanam kam' kelam, tancho aspav puroskar
melloovpeam modhem aslo. |
|
Dr
Jack de Sequeiracho
putllo zai |
Dr
Jack
de Sequeiracho putllo ubarcho mhunnon Santa Cruz motdarsonghantlea
somajik ani rajki fuddareamni halinch magnni kel'li. Dr Sequeira
tancho adlo amdar ani Vidhan Sobhecho poilo virodhi fuddari aslo
dekhun, tannem Lok Mota (Opinion Poll) vellar mhotvachem kam'
kel'lean taka ho bhovman favo, oxem Merces Civic and Consumer
Forum hannim ghoddovn haddlole sobhent sanglem. Uprant, zo adlea
amdarancho vorsavollicho sombaromb zalo, tantunt oslo putllo ubharcho
mhunnon tharav pas kela.
Tache poilim, 4-1-2004, hea disa Gram Sobhechi zomat ekttovleli
tedna, aplea adlea amdarachi, munis-akarachi (life size) murti
ubharchi mhunnon te zomatint serkarak ulo marlolo. Hi murti Ponnje
xarachea eka bhovxik zagear aschi mhunonui te zomatint serkara
thaim maglelem.
1967 vorsa, Janerache 16 tarkher Goeam Lok Mot zalem, ani amchem
Goem ek vegllem raxtr urchem mhunnon tea vellar Goenche porjen
chodda ankan tharailem. Goenchea itihiasant to dis ugddasacho
dis zaun gelo. Dubhav na, Dr. Jack Sequeirachea visor ghenastana
kelelea proitnank lagun hem bhag Goenche porjek favo zalem.
Dekhun, fuddle pilgek hea mun'xacho sodanch ugddas urta tosli
kosli tori ugddasachi iadgostti Goeam asunkuch zai zai. Oxem tea
lokachem motv.
|
‘REPUBLIC’,
SOT’TA PORJEACHEA HATAMNIM
Bor: Tomazinho Cardozo |
Svotontr
Bharatache jinnen dor vorsa don mhotvacheo ghoddneo ami monoitanv.
Poilo, Bharot des svotontr zalo to dis - 15 Agost. Hea disa,
1947 vorsa, Bharot Inglezanche gulamintlem mukt zalem ani tea
khatir ho dis ami 'Independence Day' vo Svotontraiecho Dis mhunn
somoromhbtanv.
Dusro mohtvacho dis mhunnchem Janerachi 26vis zo dis ami 'Republic
Day' vo 'Projasot'ta Dis' mhunnon somorombhtanv. Ho dis odhik
mhotvacho kiteak hea disa 1950 vorsa, Bharatachi Ghottna (Constitution
of India) mandun ghetli. He Ghottne pormonnem Bharat desachi
xokti mhunttlear tichi soglli porza ani he porjen nivddun kaddlole
protinidhi. Aiz Bharat des Ghottne pormonnem fuddem tanch marta.
Khoinchoi sorkar zavnk tannim ghottne pormonnench raj cholovpak
zai. Teach khatir Bharat desant soglleant chodd moladhik ani
podvedar Raxttrapoti nhoi, Pordhan Montri nhoi ani Sorkarui
nhoi punn choddant chodd moladhik ani xoktivont Bharatachi Ghottna
zavn asa. Haka lagon 26 Janer hea disachem mhotv khub unch urta.
Bharatachi Ghottna survatekuch aplea nagrikank Nit (Justice),
Svotontrai (Liberty), Somantai (Equality) ani Bhavponn (Fraternity)
favo korpachem asvoxon (khatri) dita. Somajik, orthik ani rajki
mollar prot'tek nagrikak he soglle hok, kosloch bhedbhav korinastana,
mellonk zai; hem ghottnechem sopon zavn asa.
Zoxe porim prot'tek nagrikak vagchea khatir nem' ani kaide rochleat
tech porim amche lokxai rajeant Bharat des cholovpache kaide
mhunttlear Bharatachi Ghottna. He Ghottnent soglleam bazunchi
tortud kel'li asa. Amcho Bharat des ani tache anek prant ani
songpradex, nagrikache hok ani kortovea, mullave odhikar (fundmental
rights), Raxttrapoti, Up-Raxttrapoti, Pordhan Montri, Montrimonddol,
Lok Sobha, Rajea Sobha, Vidhan Sobha, Neaipalika (Judiciary),
Venchnnuko, Bhas, adi, hanche vixim he ghottnent bariksannem
niall korun, nem' ani kaide toiar kel'le asat. Tea khatir amchea
desant jem kitem ghoddta tem ghottnecheruch adharun ghoddpak
zai na tor taka koslench mol na nhoi mhunn tacho kosloch upai
na. Heam karannank lagon 26 Janer ho dis vhodd mhotvacho asa.
Hanv mhoji svothachi udorgot kortolom zalear hanvem xist sambhallop
chodd gorjechem. Hanvem kaidea pormonnem cholop hem khub mhotvachem
asa. Zori tor xist hem mul'lea mhojea rogtan riglem ani hanv
hea mul'leak man divn mhojem jivit fuddem voronk laglom zalear
hanvem mhojo fuddar porzollit korpachem poilem panvl ghatlem.
Prot'tek Bharatacho nagrik heach vicharamni aplei jinn xistin
sarunk laglo zalear prot'tek nagrikacho ukol zavnk sondhi melltoli,
ani amchea desacho ukol suddsuddit zavnk pavtolo.
26 Janer disachem mhotv dolleam somor dovrun ami zonn eklean
nem' ani kaide pallun amchem jivit sarunk nirnnoi ghetlo zalear
hea disak ami khorem mhotv dilem, oxem zatelem. Kaido pallun
korun bore nagrik zavn amchea somazachi ani amchea desachi udorgot
korunk tenko dium-ia.
|
BIZLECHEA
ZHOTTKEAN TEGAM BHURGIM ZOKHMI, EKLEM SOMPLEM
Dezembracher 3rer Miramarche La Campala kolonint
ravpi tegam dhakttuleam bhurgeank bizlecho zottko lagon tegaim
ghombir poristhitint aslim. Tantuntlim dogam Ishita Godinho (11)
ani Shivani Nagarsekar (9) him sod'deak borim zait ietat, punn
futtkea noxiban Sayuri Gaunekar (9), zacho ek hat katorcho poddlolo,
tem sat dis Vintage Hospitolant ilaz ghetlea uprant Janerache
7ver hea sonvsarak ontorlem. Tim ringami khelltanam tanchem ring
Nishiganda imarotiche poile mallier poddlem. Tem flett bond aslelea
karannan tankam Ulhas Naik Dessaichea dusre mallievelea flettantlean
kaddchem poddlem. Eka loknnachea paipan ring kaddunk proitn kortana,
okosmat tem paip 11KV high tension wire-ak tenklem. Hea vorvim
tankam ek bhirankull zottko laglo ani dhakttulim bhurgim thuinch
xirkon foddfoddunk laglim. Punn Devache doien Naik Dessaiche bailen
tankam pollovn ti dhanvon aili ani ek mandicho tonddko tenkovn
tankam kuxin kaddlim. Uprant tinnem uel marun lokak ekttaim kelo.
St Inezchea Vintage Hospitolant tancho ilaz choltanam tim jivita-mornnam
bhitor ek sumar tori urlint. Sayuricho hat sarkhoch korpol'lo
dekhun, to katorcho poddlo. Dusreachea kallzak ani popsak boroch
mar laglolo, tor tisreache dant sarkhe korunk metal braces aslint
tachea tonddak mar boslolo. Tanchim kuttumbanch nhoi, punn soirim-xezaream
ani her lok tanche bolaike khatir Devak prorthonam kortalo. Ishita
ani Shivani morna kodde zogddun atam tanchi bolaike sudrot ieta
mhunnon gomlam. Punn Sayuri Gaunekarak novea vorsacho uzvadd pollovnk
favo naslem mista.
Bizlechi line imarotik chodd lagim asli mhunnon ho obsoeg ghoddlo.
Kitleoch tokrari korun legun Biz Khatean kainch upai ghevnk naslo.
Ho obsoeg ghoddlea uprantuch tannim matxi halchal keli. |
|