SONVSKRUTI:
VEVHARANT ASPI MOLAM
Bor: Miguel Braganza |
Mon'xacho
itihas ani vikas relvechea rulla vorim ek sarko asta. Niomitponnan
ekameka lagchean pasar zavpa khatir zoxem sompeponnim dolleank
na dispi folli, relvechea rullank ek sarkim dovrun, addkholl nastana
fuddem vochunk adar korta, toxench mon'xachem jivit. Jivitant
na dispi hi folli mhonnlear amchim molam ani sonvskruti. Jednam
osleo follio vibaddtat tednam mon'xachea jivitachi gaddi rulla
velean nisorta. Jivitantlem nisrop, relvechea nisorpa sarkem dor
pavttim opghatit asona. Kednam kednam tem koslo tori hetu dhorun
vo mud'dom' kel'lem asta.Utpot'tichem pustok amkam voikunttantlea
dadlea ani bailechi khobor sangta. Tannim addvorlolem foll khelem
ani tankam aplea vinglleaponnachi loz disli. Aichim tornattim
lhan bhurgeam vorim vingllim bhonvtat ani aiz legit tankam tachem
kainch poddun gel'lem na. Tanchea dogam putam modlo eklo mon'zati
samballtalo ani dusro xetantlem kam' polletalo. Monis, Utpot'tichea
pustokantli khobor dolleank dista toxi ghenv vo eka sadea mon'xache
utpot'tichi rongovn sangloli gozal mhonn ghenv, punn amche sonvskrutichi
survat hangcheanuch zata.Monis zatichem mullavem kam' ek xirap
mhonn mantat. “Tujea ghama-koxttantlean tunvem tuzo dispotto
gras zoddcho.” “Kam' na, poixe na,” ho aiz chakrecho
mullavo nem' zala. Toxench to nem' zat, ani ling hanche somantaiechi
buniad. “Eksarkea kamak eksarko pogar”. Zo kaido utpot'tint
kel'lo to aiz boreak poddla. Hem mullavem mol. “Sonvskruti”
hem mull utor don utrantlean ghoddlam “sonvskar” ani
“kruti”. Oxe toren sonvskruti mhonnlear vevharantlim
molam. Lunvnnechim festam, Naivaidnya va Novidades, Baisaki, Onam
va Pongal amche Bharoti sonvskrutecho vantto. Boreantlem borem
ani poilem foll ani dhanno ami Devak bhettoitat. Kain ani Abelachea
kallarui oxench ghoddtalem. Kain xetkam' kortalo ani Abel menddram
raktalo. Abel soglleant borem tem Devak bhettoitalo, punn tacho
bhav Kain unnea valorachem tem Devak bhettoiltalo. Jim follam
Kainan Devak bhettoilim tim borim aslim zait….. punn tim
“soglleam poros borim naslim”. Kainan apleak kitem
dinvchem hachi Devan axa dhorunk na, ani jem kitem dilem tem Devak
manunk na. Kainan bhettoil'lem foll vaitt naslem punn tachea molanchi
pod'dot chukichi asli. Bhett mhonnlear “vevharantlim molam.”
Devan tem mandun gheunk na. Dev mhonnta, “Hanv tumchim bolidanam
pollenam punn tumchem mon polletam.” Hakach lagun amchi
sonvskruti amkam poili ani boreantli bori vost Devak divnk sangta.Votthar
ani dhorma poros, monis ani tache sonvskruticher tachem jivit
odik probhav ghalta. Moharaxttr ani Kornattokantle lok xetkamti
asle ani te aplem novem vors Guddi Paddvea disa somarombhtale.
Tanchea jivitant oso ek vell ailo jednam tankam aple bhuim-iechi
ani familinchi rakhonn korche khatir nangor koddovn bhale ani
torsadi korcheo poddleo ani Dosreachi porob suru zali. Horxim
xivrak aslolea somazantlea lokan Dosrea disa bokddi marun tichem
rogot ghorantlea sogllea avtancher xinvrailem. Je zhuzacher add
asle, te zhuz-mogi zale. Tannim aple ruchichem add-mas khelem.
Svotachea paiancher ube ravun te zhuzunk xikle. Tanchea molanche
pod'dotint ani sonvskrutint bodol zalo. Tanchem jivit purai bodol'lem.
Ashwin mhoineacho (Setembr-Otubr) dhavo dis mhonnlear Vijoyadoxmi
(pavsalleachea nimnnea disamni). Hea disa lok soglli toiari korun
avtanchi puza kortat ani zhuzak toear zatat.Itihasacher nodor
marit zalear amchean Zudev lok Ejiptachea desantlean koxe toren
bhair sorle tacho ugddas korum ieta. Ani hantuntlean Zudevanchi
suttka ani Dosreachi porob hanche modlem sarkeponn dakhonv ieta.
Zudev lokamni Pharaoh koddlean zaite tras sonslole. Jednam tankam
Moizes ho fuddari mell'lo tednam te kranti korunk toear zale.
Krantichea ujean te aple dubav, oddchonni sogllem visrun gele.
Tambddea Dorian legit tankam addaile nant. Doria utorlea uprant
Zudevanchea molamni bodol zalo. He fuddem te kednanch khalteponnan
bagonvche nant ani hea fuddem konnachech gulam' zanvche nant.
Kristanv dhorm purai sonvsarant bodol haddta. Xelliechem rogot
bhavartheancher makhlam. Hache vorvim tankam Jezu pasot kitem-i
korunk dhir mellta. Jezu mhonnlear “vatt, sot, ani jivit.”
Jezuk khursar khillailo tednam Pedruk kampro bhorlo. Jednam taka
rogtan makhlo tednam taka koslich bhirant urunk na. Pedrun aplo
dhondo chaluch dovorlolo zalear, zori Pedru kodden somdirant vochpi
vhoddleo vhoddleo botti asleo zalear amkam tachi vollokh zanvchi
nasli. Tachim molam bodol'lim ani tachi sonvskruti bodol'li ani
hakach lagun aiz ami Pedruk vollkhotat. Mog ani sot heo Kristanvponnacheo
don jiveo kurvo. Sot mhonnlear molanchi pod'dot ani mog mhonnlear
tichem sonvskrutik dakhovp. Zori tor heo don kurvo mon'xa bhitor
na zalear to Kristanv zanv nozo, to anik konnui zait !!
|
Nimnno
Vodiar Raza Sondekar ontorlo
Bor: Miguel Braganza
Aichea
sonvsrant lokxahi sogllea sonvsarak posorlea uprant, bhov thoddim
raxttram razanchea kurovam khal asat. Punn Goeant azunui ek nimnno
vanchon raza urlolo - Raja Savai Veer Sadashiv Rajendra Basavling
Wodeyar. To Marsache 19ver Belgonvchea xarant sumar 71 vorsanche
piraer ontorlo. Tachi kudd Nagexiche Shiv Tirth palasint haddli
ani Marsache 20ver Nagazar-Kurti, Fonddeam, porompore pormonnem
matiek laili. Punn hem zanvchea adim Umaraje Vodiar hinnem aplo
Prasanna Kumar haka novo raza tech palasichea angnant kelo ani
pollovnk zaito lok ekttovlolo.
Somplolo Raja Soundekar vho Sondacho Raza Goeantuch zolmolo. To
Vijaynagar samtranche kullientlean ailolo. Tanchi itihasik razvoddki
Sondant asli, jem Karnatakantlea Sirsi ganvant thavn 10 kilometr
pois asa. Eka kallar Fonddem, Sangem, Kankonn ani Kepem taluka
Sonda razvotti khal astalet, punn Soundekaramnim 1764 Janerant
Purtugezam lagim korar keleli. Hea korar udexim tankam Goalim
Moula hangasor ek vhodd palas asli. Uprant tem Nagexim ghelet.
Itihasachi panam portilear vachunk mellta ki Goem svotontr zait
pasun Sondekar raza mhunnon aslo. Punn 1764 Janerant, tednacho
Savaiveer Immodi Sadashiv Rajendra Vodiyar razan aplo ganv soddun,
pollovn ievn aplea kuttumba ani girestkaie soit, Goeant asro ghetlolo.
Taka oxem korchem poddlem, karann Haider Alin tachea rajeacher
akromon kelelem. Tannem aple razvoddkeche Fonddem, Zambavle (Sangem),
Kepem ani Kankonn taluke bore korun “sambhallpa khatir”
Purtugezanche tabeant kelelet, ani Haider Aliche fovjik aplea
rajeantli dhanvddoitoch taka te porte mellpache. Punn oxem ghoddlemch
na ani 1764 vorsa thavn tankam Goeantuch ravchem poddlem, ani
xekim soglle taluka Purtugezache svadin zalet.Goem, khoremch vegllem.
Hanga Raza, Maharaza, Vosnukvadi (coloniast) ievn gelet. Punn
ekvisvea xekddeant pasun hanga rajachem protik koxeim tori tigovn
urlem. Taka podvi nam, punn azunui Goeant nimnno raza urla, oxem
mhunnoeieta?
GOEMCHIM
FOLLAM


Dor
vorsak, Maiachea mhoinneant Ponnje xarant Konknnantlea
follamcho utsov zata.
Botanical Society of Goa, Ponnjechi Mahapalika, ICAR,
Konkan Krishi Vidyapith, Dharwad, Krishi Vigyan Vidyapith
ani her sonstho ho utsov ghoddovn haddtat.
|
|