AMCHEM DAIZ
SONVSKRUTI: VEVHARANT ASPI MOLAM
Bor: Miguel Braganza

Mon'xacho itihas ani vikas relvechea rulla vorim ek sarko asta. Niomitponnan ekameka lagchean pasar zavpa khatir zoxem sompeponnim dolleank na dispi folli, relvechea rullank ek sarkim dovrun, addkholl nastana fuddem vochunk adar korta, toxench mon'xachem jivit. Jivitant na dispi hi folli mhonnlear amchim molam ani sonvskruti. Jednam osleo follio vibaddtat tednam mon'xachea jivitachi gaddi rulla velean nisorta. Jivitantlem nisrop, relvechea nisorpa sarkem dor pavttim opghatit asona. Kednam kednam tem koslo tori hetu dhorun vo mud'dom' kel'lem asta.Utpot'tichem pustok amkam voikunttantlea dadlea ani bailechi khobor sangta. Tannim addvorlolem foll khelem ani tankam aplea vinglleaponnachi loz disli. Aichim tornattim lhan bhurgeam vorim vingllim bhonvtat ani aiz legit tankam tachem kainch poddun gel'lem na. Tanchea dogam putam modlo eklo mon'zati samballtalo ani dusro xetantlem kam' polletalo. Monis, Utpot'tichea pustokantli khobor dolleank dista toxi ghenv vo eka sadea mon'xache utpot'tichi rongovn sangloli gozal mhonn ghenv, punn amche sonvskrutichi survat hangcheanuch zata.Monis zatichem mullavem kam' ek xirap mhonn mantat. “Tujea ghama-koxttantlean tunvem tuzo dispotto gras zoddcho.” “Kam' na, poixe na,” ho aiz chakrecho mullavo nem' zala. Toxench to nem' zat, ani ling hanche somantaiechi buniad. “Eksarkea kamak eksarko pogar”. Zo kaido utpot'tint kel'lo to aiz boreak poddla. Hem mullavem mol. “Sonvskruti” hem mull utor don utrantlean ghoddlam “sonvskar” ani “kruti”. Oxe toren sonvskruti mhonnlear vevharantlim molam. Lunvnnechim festam, Naivaidnya va Novidades, Baisaki, Onam va Pongal amche Bharoti sonvskrutecho vantto. Boreantlem borem ani poilem foll ani dhanno ami Devak bhettoitat. Kain ani Abelachea kallarui oxench ghoddtalem. Kain xetkam' kortalo ani Abel menddram raktalo. Abel soglleant borem tem Devak bhettoitalo, punn tacho bhav Kain unnea valorachem tem Devak bhettoiltalo. Jim follam Kainan Devak bhettoilim tim borim aslim zait….. punn tim “soglleam poros borim naslim”. Kainan apleak kitem dinvchem hachi Devan axa dhorunk na, ani jem kitem dilem tem Devak manunk na. Kainan bhettoil'lem foll vaitt naslem punn tachea molanchi pod'dot chukichi asli. Bhett mhonnlear “vevharantlim molam.” Devan tem mandun gheunk na. Dev mhonnta, “Hanv tumchim bolidanam pollenam punn tumchem mon polletam.” Hakach lagun amchi sonvskruti amkam poili ani boreantli bori vost Devak divnk sangta.Votthar ani dhorma poros, monis ani tache sonvskruticher tachem jivit odik probhav ghalta. Moharaxttr ani Kornattokantle lok xetkamti asle ani te aplem novem vors Guddi Paddvea disa somarombhtale. Tanchea jivitant oso ek vell ailo jednam tankam aple bhuim-iechi ani familinchi rakhonn korche khatir nangor koddovn bhale ani torsadi korcheo poddleo ani Dosreachi porob suru zali. Horxim xivrak aslolea somazantlea lokan Dosrea disa bokddi marun tichem rogot ghorantlea sogllea avtancher xinvrailem. Je zhuzacher add asle, te zhuz-mogi zale. Tannim aple ruchichem add-mas khelem. Svotachea paiancher ube ravun te zhuzunk xikle. Tanchea molanche pod'dotint ani sonvskrutint bodol zalo. Tanchem jivit purai bodol'lem. Ashwin mhoineacho (Setembr-Otubr) dhavo dis mhonnlear Vijoyadoxmi (pavsalleachea nimnnea disamni). Hea disa lok soglli toiari korun avtanchi puza kortat ani zhuzak toear zatat.Itihasacher nodor marit zalear amchean Zudev lok Ejiptachea desantlean koxe toren bhair sorle tacho ugddas korum ieta. Ani hantuntlean Zudevanchi suttka ani Dosreachi porob hanche modlem sarkeponn dakhonv ieta. Zudev lokamni Pharaoh koddlean zaite tras sonslole. Jednam tankam Moizes ho fuddari mell'lo tednam te kranti korunk toear zale. Krantichea ujean te aple dubav, oddchonni sogllem visrun gele. Tambddea Dorian legit tankam addaile nant. Doria utorlea uprant Zudevanchea molamni bodol zalo. He fuddem te kednanch khalteponnan bagonvche nant ani hea fuddem konnachech gulam' zanvche nant. Kristanv dhorm purai sonvsarant bodol haddta. Xelliechem rogot bhavartheancher makhlam. Hache vorvim tankam Jezu pasot kitem-i korunk dhir mellta. Jezu mhonnlear “vatt, sot, ani jivit.” Jezuk khursar khillailo tednam Pedruk kampro bhorlo. Jednam taka rogtan makhlo tednam taka koslich bhirant urunk na. Pedrun aplo dhondo chaluch dovorlolo zalear, zori Pedru kodden somdirant vochpi vhoddleo vhoddleo botti asleo zalear amkam tachi vollokh zanvchi nasli. Tachim molam bodol'lim ani tachi sonvskruti bodol'li ani hakach lagun aiz ami Pedruk vollkhotat. Mog ani sot heo Kristanvponnacheo don jiveo kurvo. Sot mhonnlear molanchi pod'dot ani mog mhonnlear tichem sonvskrutik dakhovp. Zori tor heo don kurvo mon'xa bhitor na zalear to Kristanv zanv nozo, to anik konnui zait !!

Nimnno Vodiar Raza Sondekar ontorlo
Bor: Miguel Braganza
Aichea sonvsrant lokxahi sogllea sonvsarak posorlea uprant, bhov thoddim raxttram razanchea kurovam khal asat. Punn Goeant azunui ek nimnno vanchon raza urlolo - Raja Savai Veer Sadashiv Rajendra Basavling Wodeyar. To Marsache 19ver Belgonvchea xarant sumar 71 vorsanche piraer ontorlo. Tachi kudd Nagexiche Shiv Tirth palasint haddli ani Marsache 20ver Nagazar-Kurti, Fonddeam, porompore pormonnem matiek laili. Punn hem zanvchea adim Umaraje Vodiar hinnem aplo Prasanna Kumar haka novo raza tech palasichea angnant kelo ani pollovnk zaito lok ekttovlolo.

Somplolo Raja Soundekar vho Sondacho Raza Goeantuch zolmolo. To Vijaynagar samtranche kullientlean ailolo. Tanchi itihasik razvoddki Sondant asli, jem Karnatakantlea Sirsi ganvant thavn 10 kilometr pois asa. Eka kallar Fonddem, Sangem, Kankonn ani Kepem taluka Sonda razvotti khal astalet, punn Soundekaramnim 1764 Janerant Purtugezam lagim korar keleli. Hea korar udexim tankam Goalim Moula hangasor ek vhodd palas asli. Uprant tem Nagexim ghelet. Itihasachi panam portilear vachunk mellta ki Goem svotontr zait pasun Sondekar raza mhunnon aslo. Punn 1764 Janerant, tednacho Savaiveer Immodi Sadashiv Rajendra Vodiyar razan aplo ganv soddun, pollovn ievn aplea kuttumba ani girestkaie soit, Goeant asro ghetlolo. Taka oxem korchem poddlem, karann Haider Alin tachea rajeacher akromon kelelem. Tannem aple razvoddkeche Fonddem, Zambavle (Sangem), Kepem ani Kankonn taluke bore korun “sambhallpa khatir” Purtugezanche tabeant kelelet, ani Haider Aliche fovjik aplea rajeantli dhanvddoitoch taka te porte mellpache. Punn oxem ghoddlemch na ani 1764 vorsa thavn tankam Goeantuch ravchem poddlem, ani xekim soglle taluka Purtugezache svadin zalet.Goem, khoremch vegllem. Hanga Raza, Maharaza, Vosnukvadi (coloniast) ievn gelet. Punn ekvisvea xekddeant pasun hanga rajachem protik koxeim tori tigovn urlem. Taka podvi nam, punn azunui Goeant nimnno raza urla, oxem mhunnoeieta?


GOEMCHIM FOLLAM

Dor vorsak, Maiachea mhoinneant Ponnje xarant Konknnantlea follamcho utsov zata.

Botanical Society of Goa, Ponnjechi Mahapalika, ICAR, Konkan Krishi Vidyapith, Dharwad, Krishi Vigyan Vidyapith ani her sonstho ho utsov ghoddovn haddtat.