1529 vorsa Parisant Sant Barbe kolejint teg xikpi eke kuddint
ravtale. Te mhonnlear Peter Faber, Francis Xavier ani Inas Loyola.
Parisant tea vellar Inasan otmik guru mhonn nanv zoddlolem. Veginch
he tegu-i khore ixtt zale. Peter Faber Inasak lisanv korunk adar
ditalo ani Inas taka otmik gozalimni vatt dakoitalo. Francisak
xikovpi zaunchem mon aslem. Inas zaitea xikpeank Francisa lagim
xikunk haddtalo. Inasak lagun Francis apli sonvsari axa sanddun
Devachi seva korunk fuddem sorlo.
Hea tega ixttamni aplea jivitant Devachi khuxi sodun kaddunk proitn
kele. Hea tanchea vavracho foll zaun tannim apnnakuch “Jezuche
ixtt” hem nanv dovorlem. Uprant tanchea vangdda her 7 zonn
mell'le ani 1540 vorsa tannim “Jezuchi Sobha” hea
nanvachi ek sonvstha sthapon keli.
Jezuche Sobhent atam sonvsarbhor 20,000 vangddi asat. Tea poilea
Tegam ixttanchi nodor pattlea 470 vorsamni hozaranchea hozar Jezvitamni
appnnailea. Aple poromporek visvaxi ravun Jezvit atam iskolam,
koleji, universidadi ani kitleoxeoch sonvstha choloitat. Somazachea
boreponnak vivid mollamni seva ditat. “Devache vhodd mhoime
khatir” ani “azun chodd borem” him totvam gheun
Jezvit aplo vavr fuddem vhortat. Hea teg mhan Jezvitancho ugddas
2006 vorsa ami kaddtanv:31 Julai 1556 Romant Sant Inas Loyola
hachea mornnacho.
7 Abril 1506 Navarrachea Xavier xarant Sant Francis Xavierachea
Zolmacho.
13 Abril 1506 Savoy hanga Bhagevont Peter Faber hachea zolmacho.
Sant Inas Loyola
Spain desachea Bask prantant Inas Loyola zolmolo. Razachea ghorabeant
to sonvsari jivit jietalo. Apnnachea bhailea rupak to chodd mhotv
ditalo. Pamplona xarant French fouje kodde zhuzunk apli fouz gheun
to gelo ani thoim dhiran zhuzlo. Punn dusmanamni marloli ek gulli
tachea pãiank lagli. Tacho dhir polleun dusmanamni taka
uklun Loyola kottant haddlo. Thoim to visov ghetana tannem Jezuchea
jivitacher ani santanchea jivitacher boroilolim pustokam vachlim.
Tim vachun tachea jivitant novsornni aili. Tea santam bhaxen apnnem-i
Jezu khatir vavrunk tannem nichev kelo.
To boro zatoch, aplem jivit bodlunk to yatrek gelo. Monteserrat
ganvant Saibinn mainche imaji mukhar tannem apli tolvar dovorli
ani zagronn kelem. Uprant Manresa xarant kaim mhoine to magnnem
korunk ani aplea otmik jivitacho sod gheunk laglo. Dusreank adar
korunk tannem “Otmik sadhona” hem pustok boroilem.
Kristachi seva kortolo zalear xikpachi goroz asa hem taka somzolem.
Dekhun 33 vorsanche piraier to Latin bhas xikunk laglo. 1527 vorsa
Paris universidadint to xiktalo. Thoim taka Peter Faber ani Francis
Xavier bhettle. Il'le il'le korun tannem tankam bodol'le. Oxem
Inasache bhonvarim ek pongdd ekttaim zalo.
Hea pongddan zaiti bhasabhas korun 1539 vorsa ek dharmik sonvstha
sthapunk ievjilem. Tannim apnnakuch “Jezuche ixtt”
hem nanv dovorlem. Setembr 27, 1540 disa Pap saib Paulu Tisrean
Jezuche Sobhek maneotai dili. Inas Jezuche Sobhecho poilo Xrextt
vhoddil zalo. 9 zonn vangddeank gheun Inasan suru kel'li sonvstha
veginch vaddunk lagli. Evropant iskolam ani kolejim vorvim zaito
probhav ghalunk zata hem zanna zaun Inasan Jezvitanchim iskolam
ani koleji suru keleo. Jezvitanchem brid, “Devache vhodd
mhoime khatir”.
31 Julai 1556 disa Romant Kristacho zhuzari Inas somplo.
Sant Francis Xavier
Spain desachea Xavier xarant Abril 7, 1506 disa Francis Xavier
zolmolo. Tornatto astana taka khell ani her bhailim kamam borim
lagtalim. 19 vorsanche piraier to Paris Universidadint xikunk
gelo. Xikop sompovn ani uprant profesor zaun poixe zoddpachi axa
tache thoim asli.
Parisant to ravtana tache kuddint ravpi Peter Faber ani uprant
Inas Loyola hannim tachea jivitacher chodd probhav ghalo. “Akhkho
sonvsar jikhun mon'xan aplo otmo hogddailo zalear taka kitem faido
melltolo?” him Inasachim utram Francisachem jivit bodlunk
pavlim.
Inasachea hatakhal Francisan eka mhoineacho retir kelo. Haka lagun
to Kristachea mogan bhorlo ani Inasacho vangddi zalo. Udentichea
desamni eka Jezvitak dhaddunk pap saiban Inasa lagim maglem. Francis
vochunk toiar zalo. 1541 vorsa to udentik ievunk bhair sorlo.
1542 vorsa to Gõya pavlo.
Jezuchea mogan bhoron 10 vorsam tannem Gõyant, Kochi, Tamil
Nadduchea doriache deger, ani Malacca hanga Jezuchi vollok lokak
dili. Japan desant Jezuchi vollok dil'lo to poilo misionar.
Francisachea jivitan ani vavran lokacher chodd probhav ghalo.
Jezu khatir kitle-i tras sosunk to toiar aslo. Disak kam' ani
ratichem magnnem to kortalo. China desant Jezuchi bori khobor
porgottunk to axetalo. Tea kallar bhaileank Chinant vochunk mellonaslem.
China vochunk tannem khub minot ghetli. China vechea tarvachi
vatt polleun, xevttim China lagim Sancian zunvear to piddent poddlo
ani thoim somplo.
Francis Xavierachi relik atam Gõyant Bom Jezu Bazilikent
asa. Jezvitam bhitor Xavier poilo Jezvit sant, ani taka misanvacho
patron mhonn mandtat.
Bhagevont Peter Faber
Peter Faber Inasacho poilo vangddi. Frans desachea Villaret ganvant
Abril 13, 1506 disa to zomolo. Lhan astana aplea bapaichim menddram
to raktalo.
Toklen ekdom' huxar. Punn to dublle familint zolmolo dekhun taka
iskolak vochunk zalem na. Apnnak iskolak dhadd mhonn to roddtalo.
Xikpachi tachi umed ani axa polleun tachea avoibapain taka sat
moilam pois aschea iskolak dhaddlo. Faber bore umedin xiklo ani
1525 vorsa Parisant fuddlem xikop korunk taka skolorxip mell'lem.
Parisant Xavier ani Inas tache kuddint ravtale. Inasan Faberak
otmik sadhona xikoili. Haka lagun tannem padri zaunk ievjilem.
1543 vorsa taka padriponnachi ord mell'li. Jezvitam bhitorlo to
poilo padri. Zaitim vorsam to Germany ani Spain desamni bhavart
vistarunk ani bhavartachi rakonn korunk vavurlo. Retir diunk to
chodd huxar aslo ani otmik guru mhonn lok taka vollkotalo. Faberak
lagun zaito lok Devaxim ailo. Aplea Savoy praantant zaiteank tannem
Devaxim portile. Haka lagun thoincho lok taka aplo patron sant
mhonn man ditat. Portugolant ani Romant to vavurlo. Visov nastana
kel'lea khub vavrak lagun Romant to piddent poddlo ani Inasachea
hatant 1 Agost 1546 disa tannem aplo prann soddlo.
Tumi kitem korum ieta:
1.Jezvitamni korchea vavrak magnneancho adar diuncho.
2.Jezvitanchea vavrant sohokar: Jezvit sonvsthecho vangddi va
adari javn.
3.Jezvitanchea vavrak ani sonvsthank poixancho ani her adar. Choddit
mahiti khatir bhettat va boroiat:
Provincial, Jesuit House, P.B. 112 Panaji, Goa
403 001
Phone: 2228290/2223495
Bhaxontor korpi:
Pratap Naik, S.J.
|
Tothakothit
'sevamurti', 'karunn'nneomurti' bi osli vhodd vhodd 'manovotavadi'
birudam svota lavn ghevn, dusreamkoddleanui lavn ghevn zogant
uzoll mathean bhonvpi ani dusreancher chikholfek korpi lok 'mixon'
ghevn bhair sorchepoilim ek soput ghetat.'…. Hanv hache
fuddem soput ghetam ani jahir kortam.- mhaka zoxem margdorxon
mell'llam tea promann jea jea vellar mhaka sond mellttoli, tea
promann hanv ukteponnan va guptponnan sogle oxrod'dh (heretics),
prottesttontt ani muktvicharvadi (liberals) oxea lokank hea zogantlean
sasnnache kabar korun tanche nirvondon (extirpate and exterminate)
korpakhatir okhonddponn zhuz pukartolom.'- 'Ani tem korta astona
hanv pirai, lingbhed (bail kai dadlo) va anik koslich oddkholl
manun ghevchomna.'-'Ani tancho (heretics, protestants ani liberals
lokancho) ghanniaro tiroskornni vonx hea zogantlean sompoupakhatir
hanv (tankam) gollar choddoitolom; sollsollpi telant tollttolom,
(tanchi) kat solun kaddttolom, golle ondun martolom ani tea vikrut
oxrod'dh lokank jite purtolom. Tanchea bailanchim pottam ani gorbhaxoiam
chirtolom ani tanchea orbhokancheo tokleo vonntticher apttitolom.'-'Jen'na
hem sogllem mhaka ukteponnan korpak mellchem na. Ten'na, hanv
guptoponnan vikhachem kop, gollo ondupacho razu, tikhea bhaleachem
tonk va tubkacheo xinxeacheo gullio hancho vapor kortolom. Tem
kortana, zacher hanv ho proiog kortolom, tacho son'man, pod, maneotai
va odhikar, asum khazgi va bhouxik, hanv tachi porva korinastona,
jea jea vellar mhaka Popachea khoincheai 'brodorhudd' chea mukheleachi
adnea mellttoli, tea tea khoincheai vellar hanv him (povitr?)
kamam kortlom.'Hi 'doia, karunneo, kxoma, manovtavad, sohanubhuti,
xanti' oslea ixvorio gunnancho aspav axil'lo soput apnnalem ttrening
sompovn 'mixonori' ani 'manovteche dut' mhonnun bhair sortona
khoinche lok ghetat sangat? Vollkhupak ailem na mum? Tumi atam
meren lhanponnasaun doiteancheo, soitanancheo, rakesancheo jeo
gozali vachleat tatunt itleo nirdoitecheo, omanuxtaiecheo gozali
tumkam mellunk naxil'leo mhonnunuch tumi vollkhunk xokonat mum?
Bhieum nakat tumkam tem khoinchoi itihasacho sonvxodok ani zannkar
sangot! Hanvui sangum xoktam!!Gozalimni, kanniamni, kothamni,
kadomboreamni legit oxim vornnonam mellunk xokchim nat. Oxe he
lok mhonnche Jezuitt padri! Hoi hoi padrich! Goeant Purtugezanchi
havoll, Afons de Albukerkaborabor 500 vorsam poilim aile boraboruch
je lok (Devache put kai dut?) 'dhormachea nanvan Goenkarancher
ot'teachar korpak lagle tech he Jezuitt padri! Tanchoch ho adorx,
manovtek soba haddpi soput!…Tatporio jea lokamni tanche
zulum' ani ot'teachar sonsle te zatio, dhormokol'li osohixnnu,
dhormik ekchar kabar korpi lok! Dolldire Hindu lok! Aichea Kristanv
(battoil'le) bhavanche purvoz!Voir sangil'le sogle ot'teachar
tea soputa promann, 'dhormachea' (tanche kolponepromann) nanvan
Goeant haddil'lea 'inkvizixon' nanvache padrinche sonvsthen hanga
ghoddovn haddun, to soput sarth korun dakhoilo. Hoi, hoi, ani
to legit (zogacho ud'dharok) Pope saibache adnepromann! Ani teim
bi Jezuchea dhormacho sondex lakam modim patllavpak! (kitlo durdoivi
Jezu!)Ani itlem zalem zalearui ho (zogak khobor axil'lo) itihas
Goeant tori khobor asunk favona!Zogant khoinch manovotek lagunk
na oslo, itlo vhodd kolonk, Goeant laglo, konnem lailo hem konnakuch
kollpak favona!Magir dhormachea nanvan kel'leo lobaddeo (Frauds)
ani pochoil'lim papam uktaddar poddttolim.Ot'teachar zale Popachea
adexapromann, te ot'teachar korpak Popan ok'khem zog (konnalea
bapaicho fant?) Spain ani Purtugala modim vanttun dil'lem tem
kollpak favona. Nidan Goenkarank. Dhormachea nanvakhala Goeant
zal'lea ot'teacharancho zo dhoni, taka Popanuch 'sont' korun uddoilo.
Pope korit tem khorem! Pope nistea Rome hea rajeacho rajki mukheli
nhoi tor Bharot desui tachea paiancher ami ghal'lo asa. tea 'sontopoda'
fattlean lipil'lim papam zor faleam uktaddar ailim zalear amchea
battoil'lea bhavambhitor sombrom' toear zatlo. Pap kiteak mhonnchem
ani pun'neo kiteak, konnak koslea kormabod'dol 'sont' mhonncho
ani koslea kormabod'dol 'soitan' hem tankam kollchem na! Tem kollunkui
favona. Tem kollot zalear 'dhorm'achea nanvar zogant cholil'li
rajkarnna nirfoll zatlim. Bharot dexache Purtugezanche poilinchea
sonvskrutaiek kolonk laglear cholta.Punn Popache adnen Purtugezamni
ani Jezuitamni kel'le 'nruxonvs' ot'teacharank ot'teachar mhonnpachem
na! Te dakhoupache nat, boroupache nat! Dakhoupacho fokot voil
'dhovozogo’ Zogeapondchim papam lipoupachim! Tim uktaddar
haddpachea proitnank 'dhormkol'li' mhunn challoupachem, boddoupachem.
Takach 'olposonkheankvada' chem dhoronn mhonnttat!
zogeapondchim papam lipoupachim! Tim uktaddar haddpachea proitnank
'dhormkol'li' mhunn challoupachem, boddoupachem. Takach 'olposonkheankvada'
chem dhoronn mhonnttat!
Khoro
itihas mukhar ailo ani Popache ot'teachar Evropant vaddpak lagle
ten'na thoinchea lokamni chorchsonvsthe add andolon ubem kelem.
'reformexon'ani 'rinesans' hea nanvamni hem andolon Evropant patoll'lem.
Pope ho Rome rajeacho, dexacho rajki mukhel. To ek foren dexacho
rajki fuddari aslear dusrea svabhimani raxttran taka ailo 'dhormik'
fuddari koso manpacho? Toxem kelear 'dhorm'(Religion hea orthan)
ani raxttr hanche bhitor songhorx nirmann zatlo, hem Kristanv
lokank kollun tannnim Popachem odhipoteo dhuddkailem. Te Kiristanv
asat punn tanchea bixopanchi nemnnuk te Popak korpak dinat.England'ant
Protestant church asa. 7 disanchem soptok manta mhunn Fransan
ami 10 disanchem soptok kortole mhunn ekdam dhomki dil'li. Punn
Evropant (Polland soddlear) orthodox church he chorch' ik manpi
Kristanv dusrea dhormachea lokank (religion) battoinat. Dusreank
'sam', dam', dondd, bhed' hea soglea margamni battovpachem 'konttrektt'
dhormachea (?) nanvan ekttea 'Pope'ache odhisot'tekhala axil'lea
desamnich ghetla.
Amchea dexant ani Goeant battabattichem jem pik hea vorsamni ailam
tachim karonna vegllim. Sodhea Bharotant Sonia, Kvatrochi bi oslea
lokanchi cholti axil'lean dhormantorank dis bore aileat. Moddeanchem
legit dhormantor korpa itle he lok oklek aileat. Xivai, 'Congress'
sorkaran, 'motanchem rajkaronn' svatontrea uprant sot'ter ietsavn
kel'lem asa. Hindu, Hindu songhottona, Hindu fuddareank faran
marpacheo dhomkeo ani dhormantoracheo vonnvo Bharotbhor pettovn
xantota bhongak protsahon divpi 'manovotavadi' padreank fulanche
har oxe dis aileat! Hanga Rajeopal hea sorvochch podacher boxil'lo
monis legit bilivhoranchea dhormantorachea kortubank protsahon
dita.
Porrasarkilea ganvamni bilivhoranche jahir kariavollimni baile
soit mukhel soiro mhonn vochpachem man'neo korta. Sangem talukeant
dhormantorak protsahon dita.Fonddeam bilivhorank virodh korpi
lokank kheast korpak pulisancher cheponn haddtta; oxem soglem
lokank dista.Hindu, Hindu fuddari, Hindu sonvstha, songhottona
hankam fonddant ghalpachem. Dhormokol'li tharavpache ani sorkari
grentt khavn cholpi olposonkheakanchea xallank palokank kollonastona
bhurgeank battovpacho ghatt ghalpak mukt porvangi divpachi. Atam
'avoibapui' naxil'lim sorkari high school' aim ddhorisorxi zavonk
lagleant. Dhormik pustokam, prarthonanchem vanttop zaupak laglam?…Punn
Hindu atam zage zaleat. Dhovea zogea add ravun kortat tim kallim
kortubam tankam kollpak lagleant. Goembhor lok dhormantora add
ube ravpak lagleat.Atam meren Goenchea lokamni 'sont' mhonnun
'soitanank'ani tanchea ot'teacharank sonsle. Sonxikosannichi xim'
asta.Ekdam hi sohonxoktichi xim' tuttli kai taka zapsaldar lok
nhoi, motanchem rajkaronn korpi sorkar ani 'dhorma' chea nanvan
kopott karosthamna korpi, burkhea add lipil'le tothakothit dhormopodexokuch
astole hem motint ghetlear borem.
Subash
Velingkar
(Sunaparant-achea upkaran)
|