ARSO- RUPNNEM
JEZVIT JUBLEV 2006

1529 vorsa Parisant Sant Barbe kolejint teg xikpi eke kuddint ravtale. Te mhonnlear Peter Faber, Francis Xavier ani Inas Loyola. Parisant tea vellar Inasan otmik guru mhonn nanv zoddlolem. Veginch he tegu-i khore ixtt zale. Peter Faber Inasak lisanv korunk adar ditalo ani Inas taka otmik gozalimni vatt dakoitalo. Francisak xikovpi zaunchem mon aslem. Inas zaitea xikpeank Francisa lagim xikunk haddtalo. Inasak lagun Francis apli sonvsari axa sanddun Devachi seva korunk fuddem sorlo.
Hea tega ixttamni aplea jivitant Devachi khuxi sodun kaddunk proitn kele. Hea tanchea vavracho foll zaun tannim apnnakuch “Jezuche ixtt” hem nanv dovorlem. Uprant tanchea vangdda her 7 zonn mell'le ani 1540 vorsa tannim “Jezuchi Sobha” hea nanvachi ek sonvstha sthapon keli.
Jezuche Sobhent atam sonvsarbhor 20,000 vangddi asat. Tea poilea Tegam ixttanchi nodor pattlea 470 vorsamni hozaranchea hozar Jezvitamni appnnailea. Aple poromporek visvaxi ravun Jezvit atam iskolam, koleji, universidadi ani kitleoxeoch sonvstha choloitat. Somazachea boreponnak vivid mollamni seva ditat. “Devache vhodd mhoime khatir” ani “azun chodd borem” him totvam gheun Jezvit aplo vavr fuddem vhortat. Hea teg mhan Jezvitancho ugddas 2006 vorsa ami kaddtanv:31 Julai 1556 Romant Sant Inas Loyola hachea mornnacho.
7 Abril 1506 Navarrachea Xavier xarant Sant Francis Xavierachea Zolmacho.
13 Abril 1506 Savoy hanga Bhagevont Peter Faber hachea zolmacho.
Sant Inas Loyola
Spain desachea Bask prantant Inas Loyola zolmolo. Razachea ghorabeant to sonvsari jivit jietalo. Apnnachea bhailea rupak to chodd mhotv ditalo. Pamplona xarant French fouje kodde zhuzunk apli fouz gheun to gelo ani thoim dhiran zhuzlo. Punn dusmanamni marloli ek gulli tachea pãiank lagli. Tacho dhir polleun dusmanamni taka uklun Loyola kottant haddlo. Thoim to visov ghetana tannem Jezuchea jivitacher ani santanchea jivitacher boroilolim pustokam vachlim. Tim vachun tachea jivitant novsornni aili. Tea santam bhaxen apnnem-i Jezu khatir vavrunk tannem nichev kelo.
To boro zatoch, aplem jivit bodlunk to yatrek gelo. Monteserrat ganvant Saibinn mainche imaji mukhar tannem apli tolvar dovorli ani zagronn kelem. Uprant Manresa xarant kaim mhoine to magnnem korunk ani aplea otmik jivitacho sod gheunk laglo. Dusreank adar korunk tannem “Otmik sadhona” hem pustok boroilem.
Kristachi seva kortolo zalear xikpachi goroz asa hem taka somzolem. Dekhun 33 vorsanche piraier to Latin bhas xikunk laglo. 1527 vorsa Paris universidadint to xiktalo. Thoim taka Peter Faber ani Francis Xavier bhettle. Il'le il'le korun tannem tankam bodol'le. Oxem Inasache bhonvarim ek pongdd ekttaim zalo.
Hea pongddan zaiti bhasabhas korun 1539 vorsa ek dharmik sonvstha sthapunk ievjilem. Tannim apnnakuch “Jezuche ixtt” hem nanv dovorlem. Setembr 27, 1540 disa Pap saib Paulu Tisrean Jezuche Sobhek maneotai dili. Inas Jezuche Sobhecho poilo Xrextt vhoddil zalo. 9 zonn vangddeank gheun Inasan suru kel'li sonvstha veginch vaddunk lagli. Evropant iskolam ani kolejim vorvim zaito probhav ghalunk zata hem zanna zaun Inasan Jezvitanchim iskolam ani koleji suru keleo. Jezvitanchem brid, “Devache vhodd mhoime khatir”.
31 Julai 1556 disa Romant Kristacho zhuzari Inas somplo.
Sant Francis Xavier
Spain desachea Xavier xarant Abril 7, 1506 disa Francis Xavier zolmolo. Tornatto astana taka khell ani her bhailim kamam borim lagtalim. 19 vorsanche piraier to Paris Universidadint xikunk gelo. Xikop sompovn ani uprant profesor zaun poixe zoddpachi axa tache thoim asli.
Parisant to ravtana tache kuddint ravpi Peter Faber ani uprant Inas Loyola hannim tachea jivitacher chodd probhav ghalo. “Akhkho sonvsar jikhun mon'xan aplo otmo hogddailo zalear taka kitem faido melltolo?” him Inasachim utram Francisachem jivit bodlunk pavlim.
Inasachea hatakhal Francisan eka mhoineacho retir kelo. Haka lagun to Kristachea mogan bhorlo ani Inasacho vangddi zalo. Udentichea desamni eka Jezvitak dhaddunk pap saiban Inasa lagim maglem. Francis vochunk toiar zalo. 1541 vorsa to udentik ievunk bhair sorlo. 1542 vorsa to Gõya pavlo.
Jezuchea mogan bhoron 10 vorsam tannem Gõyant, Kochi, Tamil Nadduchea doriache deger, ani Malacca hanga Jezuchi vollok lokak dili. Japan desant Jezuchi vollok dil'lo to poilo misionar.
Francisachea jivitan ani vavran lokacher chodd probhav ghalo. Jezu khatir kitle-i tras sosunk to toiar aslo. Disak kam' ani ratichem magnnem to kortalo. China desant Jezuchi bori khobor porgottunk to axetalo. Tea kallar bhaileank Chinant vochunk mellonaslem. China vochunk tannem khub minot ghetli. China vechea tarvachi vatt polleun, xevttim China lagim Sancian zunvear to piddent poddlo ani thoim somplo.

Francis Xavierachi relik atam Gõyant Bom Jezu Bazilikent asa. Jezvitam bhitor Xavier poilo Jezvit sant, ani taka misanvacho patron mhonn mandtat.
Bhagevont Peter Faber
Peter Faber Inasacho poilo vangddi. Frans desachea Villaret ganvant Abril 13, 1506 disa to zomolo. Lhan astana aplea bapaichim menddram to raktalo.

Toklen ekdom' huxar. Punn to dublle familint zolmolo dekhun taka iskolak vochunk zalem na. Apnnak iskolak dhadd mhonn to roddtalo. Xikpachi tachi umed ani axa polleun tachea avoibapain taka sat moilam pois aschea iskolak dhaddlo. Faber bore umedin xiklo ani 1525 vorsa Parisant fuddlem xikop korunk taka skolorxip mell'lem.

Parisant Xavier ani Inas tache kuddint ravtale. Inasan Faberak otmik sadhona xikoili. Haka lagun tannem padri zaunk ievjilem. 1543 vorsa taka padriponnachi ord mell'li. Jezvitam bhitorlo to poilo padri. Zaitim vorsam to Germany ani Spain desamni bhavart vistarunk ani bhavartachi rakonn korunk vavurlo. Retir diunk to chodd huxar aslo ani otmik guru mhonn lok taka vollkotalo. Faberak lagun zaito lok Devaxim ailo. Aplea Savoy praantant zaiteank tannem Devaxim portile. Haka lagun thoincho lok taka aplo patron sant mhonn man ditat. Portugolant ani Romant to vavurlo. Visov nastana kel'lea khub vavrak lagun Romant to piddent poddlo ani Inasachea hatant 1 Agost 1546 disa tannem aplo prann soddlo.
Tumi kitem korum ieta:

1.Jezvitamni korchea vavrak magnneancho adar diuncho.
2.Jezvitanchea vavrant sohokar: Jezvit sonvsthecho vangddi va adari javn.
3.Jezvitanchea vavrak ani sonvsthank poixancho ani her adar. Choddit mahiti khatir bhettat va boroiat:

Provincial, Jesuit House, P.B. 112 Panaji, Goa
403 001
Phone: 2228290/2223495
Bhaxontor korpi:
Pratap Naik, S.J.

HE ' SONT' KAI 'SOITAN'?

Tothakothit 'sevamurti', 'karunn'nneomurti' bi osli vhodd vhodd 'manovotavadi' birudam svota lavn ghevn, dusreamkoddleanui lavn ghevn zogant uzoll mathean bhonvpi ani dusreancher chikholfek korpi lok 'mixon' ghevn bhair sorchepoilim ek soput ghetat.'…. Hanv hache fuddem soput ghetam ani jahir kortam.- mhaka zoxem margdorxon mell'llam tea promann jea jea vellar mhaka sond mellttoli, tea promann hanv ukteponnan va guptponnan sogle oxrod'dh (heretics), prottesttontt ani muktvicharvadi (liberals) oxea lokank hea zogantlean sasnnache kabar korun tanche nirvondon (extirpate and exterminate) korpakhatir okhonddponn zhuz pukartolom.'- 'Ani tem korta astona hanv pirai, lingbhed (bail kai dadlo) va anik koslich oddkholl manun ghevchomna.'-'Ani tancho (heretics, protestants ani liberals lokancho) ghanniaro tiroskornni vonx hea zogantlean sompoupakhatir hanv (tankam) gollar choddoitolom; sollsollpi telant tollttolom, (tanchi) kat solun kaddttolom, golle ondun martolom ani tea vikrut oxrod'dh lokank jite purtolom. Tanchea bailanchim pottam ani gorbhaxoiam chirtolom ani tanchea orbhokancheo tokleo vonntticher apttitolom.'-'Jen'na hem sogllem mhaka ukteponnan korpak mellchem na. Ten'na, hanv guptoponnan vikhachem kop, gollo ondupacho razu, tikhea bhaleachem tonk va tubkacheo xinxeacheo gullio hancho vapor kortolom. Tem kortana, zacher hanv ho proiog kortolom, tacho son'man, pod, maneotai va odhikar, asum khazgi va bhouxik, hanv tachi porva korinastona, jea jea vellar mhaka Popachea khoincheai 'brodorhudd' chea mukheleachi adnea mellttoli, tea tea khoincheai vellar hanv him (povitr?) kamam kortlom.'Hi 'doia, karunneo, kxoma, manovtavad, sohanubhuti, xanti' oslea ixvorio gunnancho aspav axil'lo soput apnnalem ttrening sompovn 'mixonori' ani 'manovteche dut' mhonnun bhair sortona khoinche lok ghetat sangat? Vollkhupak ailem na mum? Tumi atam meren lhanponnasaun doiteancheo, soitanancheo, rakesancheo jeo gozali vachleat tatunt itleo nirdoitecheo, omanuxtaiecheo gozali tumkam mellunk naxil'leo mhonnunuch tumi vollkhunk xokonat mum? Bhieum nakat tumkam tem khoinchoi itihasacho sonvxodok ani zannkar sangot! Hanvui sangum xoktam!!Gozalimni, kanniamni, kothamni, kadomboreamni legit oxim vornnonam mellunk xokchim nat. Oxe he lok mhonnche Jezuitt padri! Hoi hoi padrich! Goeant Purtugezanchi havoll, Afons de Albukerkaborabor 500 vorsam poilim aile boraboruch je lok (Devache put kai dut?) 'dhormachea nanvan Goenkarancher ot'teachar korpak lagle tech he Jezuitt padri! Tanchoch ho adorx, manovtek soba haddpi soput!…Tatporio jea lokamni tanche zulum' ani ot'teachar sonsle te zatio, dhormokol'li osohixnnu, dhormik ekchar kabar korpi lok! Dolldire Hindu lok! Aichea Kristanv (battoil'le) bhavanche purvoz!Voir sangil'le sogle ot'teachar tea soputa promann, 'dhormachea' (tanche kolponepromann) nanvan Goeant haddil'lea 'inkvizixon' nanvache padrinche sonvsthen hanga ghoddovn haddun, to soput sarth korun dakhoilo. Hoi, hoi, ani to legit (zogacho ud'dharok) Pope saibache adnepromann! Ani teim bi Jezuchea dhormacho sondex lakam modim patllavpak! (kitlo durdoivi Jezu!)Ani itlem zalem zalearui ho (zogak khobor axil'lo) itihas Goeant tori khobor asunk favona!Zogant khoinch manovotek lagunk na oslo, itlo vhodd kolonk, Goeant laglo, konnem lailo hem konnakuch kollpak favona!Magir dhormachea nanvan kel'leo lobaddeo (Frauds) ani pochoil'lim papam uktaddar poddttolim.Ot'teachar zale Popachea adexapromann, te ot'teachar korpak Popan ok'khem zog (konnalea bapaicho fant?) Spain ani Purtugala modim vanttun dil'lem tem kollpak favona. Nidan Goenkarank. Dhormachea nanvakhala Goeant zal'lea ot'teacharancho zo dhoni, taka Popanuch 'sont' korun uddoilo. Pope korit tem khorem! Pope nistea Rome hea rajeacho rajki mukheli nhoi tor Bharot desui tachea paiancher ami ghal'lo asa. tea 'sontopoda' fattlean lipil'lim papam zor faleam uktaddar ailim zalear amchea battoil'lea bhavambhitor sombrom' toear zatlo. Pap kiteak mhonnchem ani pun'neo kiteak, konnak koslea kormabod'dol 'sont' mhonncho ani koslea kormabod'dol 'soitan' hem tankam kollchem na! Tem kollunkui favona. Tem kollot zalear 'dhorm'achea nanvar zogant cholil'li rajkarnna nirfoll zatlim. Bharot dexache Purtugezanche poilinchea sonvskrutaiek kolonk laglear cholta.Punn Popache adnen Purtugezamni ani Jezuitamni kel'le 'nruxonvs' ot'teacharank ot'teachar mhonnpachem na! Te dakhoupache nat, boroupache nat! Dakhoupacho fokot voil 'dhovozogo’ Zogeapondchim papam lipoupachim! Tim uktaddar haddpachea proitnank 'dhormkol'li' mhunn challoupachem, boddoupachem. Takach 'olposonkheankvada' chem dhoronn mhonnttat!
zogeapondchim papam lipoupachim! Tim uktaddar haddpachea proitnank 'dhormkol'li' mhunn challoupachem, boddoupachem. Takach 'olposonkheankvada' chem dhoronn mhonnttat!
Khoro itihas mukhar ailo ani Popache ot'teachar Evropant vaddpak lagle ten'na thoinchea lokamni chorchsonvsthe add andolon ubem kelem. 'reformexon'ani 'rinesans' hea nanvamni hem andolon Evropant patoll'lem. Pope ho Rome rajeacho, dexacho rajki mukhel. To ek foren dexacho rajki fuddari aslear dusrea svabhimani raxttran taka ailo 'dhormik' fuddari koso manpacho? Toxem kelear 'dhorm'(Religion hea orthan) ani raxttr hanche bhitor songhorx nirmann zatlo, hem Kristanv lokank kollun tannnim Popachem odhipoteo dhuddkailem. Te Kiristanv asat punn tanchea bixopanchi nemnnuk te Popak korpak dinat.England'ant Protestant church asa. 7 disanchem soptok manta mhunn Fransan ami 10 disanchem soptok kortole mhunn ekdam dhomki dil'li. Punn Evropant (Polland soddlear) orthodox church he chorch' ik manpi Kristanv dusrea dhormachea lokank (religion) battoinat. Dusreank 'sam', dam', dondd, bhed' hea soglea margamni battovpachem 'konttrektt' dhormachea (?) nanvan ekttea 'Pope'ache odhisot'tekhala axil'lea desamnich ghetla.
Amchea dexant ani Goeant battabattichem jem pik hea vorsamni ailam tachim karonna vegllim. Sodhea Bharotant Sonia, Kvatrochi bi oslea lokanchi cholti axil'lean dhormantorank dis bore aileat. Moddeanchem legit dhormantor korpa itle he lok oklek aileat. Xivai, 'Congress' sorkaran, 'motanchem rajkaronn' svatontrea uprant sot'ter ietsavn kel'lem asa. Hindu, Hindu songhottona, Hindu fuddareank faran marpacheo dhomkeo ani dhormantoracheo vonnvo Bharotbhor pettovn xantota bhongak protsahon divpi 'manovotavadi' padreank fulanche har oxe dis aileat! Hanga Rajeopal hea sorvochch podacher boxil'lo monis legit bilivhoranchea dhormantorachea kortubank protsahon dita.
Porrasarkilea ganvamni bilivhoranche jahir kariavollimni baile soit mukhel soiro mhonn vochpachem man'neo korta. Sangem talukeant dhormantorak protsahon dita.Fonddeam bilivhorank virodh korpi lokank kheast korpak pulisancher cheponn haddtta; oxem soglem lokank dista.Hindu, Hindu fuddari, Hindu sonvstha, songhottona hankam fonddant ghalpachem. Dhormokol'li tharavpache ani sorkari grentt khavn cholpi olposonkheakanchea xallank palokank kollonastona bhurgeank battovpacho ghatt ghalpak mukt porvangi divpachi. Atam 'avoibapui' naxil'lim sorkari high school' aim ddhorisorxi zavonk lagleant. Dhormik pustokam, prarthonanchem vanttop zaupak laglam?…Punn Hindu atam zage zaleat. Dhovea zogea add ravun kortat tim kallim kortubam tankam kollpak lagleant. Goembhor lok dhormantora add ube ravpak lagleat.Atam meren Goenchea lokamni 'sont' mhonnun 'soitanank'ani tanchea ot'teacharank sonsle. Sonxikosannichi xim' asta.Ekdam hi sohonxoktichi xim' tuttli kai taka zapsaldar lok nhoi, motanchem rajkaronn korpi sorkar ani 'dhorma' chea nanvan kopott karosthamna korpi, burkhea add lipil'le tothakothit dhormopodexokuch astole hem motint ghetlear borem.

Subash Velingkar
(Sunaparant-achea upkaran)