MUKHEL KHOBRO
Abbe Fariak Ami Visorle Kai?
Bor: Roque Fernandes
A likely postcardGelim satt vorsam thavn Abbe Faria Ponnje xarant ubo asa. Adil Shah polas vo adlea secretariat lagsar pavtoch Ponnjent bhitor ani bhair sortannam Abbe Fariacho kallo kit putllo dista. Xilpkar Ramchandra Kamtin bhov nokxen to puttlo ghoddoila. To putllo konnacho to zaite Goemkar azun nokllot. Kaim zann to khuimchea tori santacho mhunn somzotat, ani tachea fuddlean pavtoch te khursachi kurv legun kaddtat.
Hea Goemkar hypnotist, krantikar ani padrin sonvsarachem mon montrailem, punn apleach ganvant to porki azun urla. Onolkhi bhogtamche, padrimche, kal-porcheam rajkorpeamche zolmdis toxe mornache dis vhodda gonngonnan ami palltanv. Punn ed'dea vhoddlea, ontoraxttrik namnnechea Goemkarachea zolmank Maiache 31ver 250 vorsam bhortat hachi amkam khobor legun nam.
Ek Eropi raxtr Abbe Fariachea omor ugddasak ek postkard xhaptelem. Kanadak ravpi Goemkar Dom Martinan zaiteam zannacheo sohi ghevn amchea desachea ttopal khateak hea khuxeal somoiar Abbe Fariachi ttopal tikett kaddchi mhunnon suchoilelem. Punn hakai matso uxir zalo.
Fokot Izabel Santa Rita Vaz ani Cecil Pinton barik-sarik mahiti ekttavn Abbe Fariacher ek dokumenttari cholchitr toiar kelam ani tosoch ek Inglezint drama fattleam disamnim sador kelolo. Navadik boroinnar Alexandre Dumasan “Count of Monte Cristo” mhunnon apli famad kadambori Abbe Fariacher adharun boroileli. Zait ghoddiek osli poixili nodor ani favo titli okol amkam komi poddtta osleam kamank hat ghalunk. Khorich durvoivi khobor. Hypnotism ani vidiek novi dixa divpi ani Fransache Krantin bhag ghevpi, 18vea xekddeantlea ganv-bhavak soglle visorleat.
Zaka sogllo sonvsar ani Goemkar Abbe Faria mhunnon vollkota to Jose Custodio de Faria Maiache 31, 1756 vorsa
Kandollechea sobit ganvant zolmolo. Tacho pai Kolvaiecho Caetano Vitorino de Faria ghorzanvuim zalelean aple potinn Rosa Maria de Souzachea ghorant Kandolle ravtallo. Tachea kuttumbantlo anink konnuch uronknam. Tem ghor sorkaran atam onathancho asro kelam. Punn tachea purvozanchem ghor Kollvalechea Tuar vaddeant aslem tachi bunhad pasun konnem tori vikhun kheli. Sorkaran hea zageachi vaspus korunk zai asli.
Bhurgo zolmolea uprant Caetano Vitorino de Faria ani Maria de Souza, igorjechi porvangi ghetlea uprant, doxim zalim. Bapui siminarint padri zavnk ani avoi Bhag Monikachea kovetant bhitor sorli, ani uprant teach koventachi vhoddil zaunk pavli. Pondra vorsamche piraier Jose Custodiochea pain, Pri Caetano Vitorino Farian, taka Purtugalak velo. Jose Custodio Roma xarant padriponn xiklo ani dhormxastran podvi zoddli. Punn Purtugalak porot ietoch tachem mon thoim thirovnam zalem, ani xekim taka Parisachea gineanachem vatavhronnant voddun velo. Thoim eka krantikari ghottant to riglo. Napoleavan sothea aplea hatan ghetoch Abbe Farian rajkornnank patt keli ani totvnian xikovpak Marseilles xarant gelo.
Punn xikovpantui taka sontos bhoglonam dekhun to magnetism xikunk laglo. Tachea adim hem xikop ghetalet te apleach faideak tacho upeog kortalet, punn Fariachea dhan-mon porjeche seve khatir nove sod lavpak lobdolelem. Rokddench tannem Mesmerismacher davl marlem kiteak tantun vidneanik dhoddponn naslem.
Abbe Faria hypnotism (addechi nhid ghalpachem xastr) vidieocho sonvsarantlo poilo sodlavpi utorlo. Monxastrachem bhorpur xikop kelea uprant munxeank utrachea probhavan nhid haddunk zata mhunn tannem soglleank thavem kelem ani tem vidneanamni mandun ghetlem. Taka voizuki xikxonn naslem punn nhidhent astanam bhonvtat tacher aplea sodacho upeog korunk zata hem tannem thavem kelem. Haka lagon Marseilles xarache Voizuki Sonsthecho vangddi zavpacho vhodd man taka favo zalo.
Abbe Fariachem mhunn'nem aslem: “Jem kitem mhunis chinta tacho ugddas urta. Punn nhident astoch soglleachoch ugddas uronam.” Hypnotism korpeakui kherit podvi nam, jea mhunxeak khoxi nam taka hypnotise korpak zaina, oxem to mhunntalo. Tache boroborche her padri somzotale he vidient devcharponn asa mhunnon ani hem to nopoit korunk vavurtalo.
Abbe Faria Setembrache 29ver, 1819 vorsa somplo. Morn ievchea adim tachea jivitant dukh ani durbollponn lotton ailelem. Morchea adim to ekuch pustok borovnk pavlo. ”The Celestial Secrets” (Ontrolavele Ghutt) hem Fariachem pustok vachun Napoleon Bonaparte ekdom ojeaplo. Fariak tannem hea veglleach sothacho vidneantleantlean upeog korunk apovn haddlo. Tea disa thavn to Napoleanvcho visvaxi budh-dinnar (counselor) zalo.
Abbe Faria eksonnem ginean bhorlolo mhunis aslo. Aplea gineanachea uzvaddan tannem hypnotism ani clairvoyance-a udexim vosthuthiti thaim vegglech toren pavpak ochoriamcheo vatto sodun kaddleot. Anink thoddo kall Abbe Faria jivo urlolo zalear anikui mohotvachem kam aplea xetrant to korun kaddtolo aslo. Hypnotism aiz pathology, psychology ani psychiatry xetrant aiz upeogak ieta, chodd korun atmghatantlean tornatteank vattavpak.
Abbe Farian survatek borem mudol ghatlem dekhun tachea fattlean aileleam sodlavpeank faideak poddlem. Punn aiz fokot AA Liebault ani H Bernheim hanchimch navam aizkal hipnotismachea xetrant ghetat. Tachea zolmachi tarik sorun geli ani Setembrache 29ver tachea mornachi tarikh ieteli. Ti tarik ieta mhunnosor tori ttopal tikett toiar zateli kai? Abbe Fariachea omor ugddasak kosli tori porjechea boreponnachi ievzon Kandolle nam tor Kolvalle tori suru zateli kai?
‘GHOTTOKRAJ DIS' ANI GOEM
Bor: Tomazinho Cardozo
Vorsachea vorsa Mai-achi 30 tarik 'Statehood Day' mhunn monoita. Hachem karann mhunttlear Puddtugezanchea chopkeantlem 1961 vorsant mukt zal'lea Goeank, Mai-ache 30 tarker, 1987 vorsa vegllea prantacho dorjo mell'lo. Goenkarank ho dis khub mhotvacho asa kiteak Goem vegllo prant zalea uprantuch Goenchi asmitai sugur urpachi ani Goenkarponn sasnnak jivem urpachi as vaddli ani choddli.
Goem vegllo prant zanvche poilim Bharatacho ek Songh Pradesh vo 'Union Territory' mhunn zogtalo. Songh Pradesh mhunttlear zorui Goeank porjen nivoddlolo sorkar aslo torui Goenchim sogllim sutram Delhiche fuddari haloitale. Kosloch vavr vo koslich evjonn vevharant ghalunk Kendr Sorkarachi porvangi zai poddtali. Kendr sorkarache porvange xivai Goeant ek kaddi halonasli mhunttlear fott zanvchina.
Goem vegllo prant zalea uprant amchea fuddarache aminch dhoni zale, aminch amcho fuddar ghoddpi zale. Porjen nivoddlolea sorkarak kosloi vavr vo kosli evjonn vevharan ghalpak Kendr sorkaran nhoi, punn amcheach sorkaran maniatai diunk fuddem vochonk sovlot mell'li. Ami nivddun kaddlolea fuddareanim amchea fuddara vhoir nirnnoi ghevop ani to vevharan ghalop he soimbik asa. Itlench nhoi nirnnoi ghevpi fuddari khud Goenkar aslolea karannan tankam Goenche porjechi odhik bori mahiti asta ani tanche nirnnoi choddan chodd Goenkaranchea faideache asonk sompeponn zata. Aiz 'Statehood Day' somorombhtana hacher matso niall korum-ea.
Goem vegllo prant zaun aiz 19 vorsam bhortat. Hea 19 vorsam bhitor ami kitem melloilam kai?
Goencho anek vattamnim vikas zala antun matui dubhav na. Xikxon ani udheog mottea promannan posorla. Roste, bizli, udok Goenchea konxea konxeak pavlea mhunttlear fott zanvchina. Khell ani sanskrutik mollarui boro upeogacho vavr zala, adi. Adi.
Tech porim hea 19 vorsam modhem ami kitem ogddailam kai?
Goenkaram modhlo adlea kallailo ekvott aiz disonsa. Zativad, dhormvad apleo tokleo vhoir kaddta tem polloun dukh bhogta. Braxttachar itlo vaddla ki hem duxtt amchea jivitacho bhag zata oxem disonk laglam. Somazan vesnnam (vices) vadott ani choddot asa zalear mul'leam (values) disan dis nas zait veta. Goeantlem rajki jivit sarkench sokoilea panvddear pavlam mhunttlear fott npoi.
Amchem Goem lhan aslolean tachi bhes bori udhorgot korum eta asli punn toxem ghoddonk na kiteak amchea rajki fuddareank Goenche udorgoti poros svothache udorgoticho odhik husko asa. Amche fuddari poilem aplea boreaponnachem chinta. Tankam Goenchem boreponn svothachea boreponna poros mhotvachem nhoi. Ani heach karannank lagon fattlea 19 vorsank Goenchi jitli udorgot zaunk zai asli titli zaunk na.
Goenchi porzai taka zababddar zaun asa. Zori tor tannim borea ani promannik mon'xeank nivddun dil'le zalear amchea Goencho aiz soddsoddit vikas zatolo aslo. Amchi porja aplem mot ditana Goenchem boreponn dolleam somor dovrun mot dina punn svothachem boreponn chintun mot dita. Zo porian Goenche motdar apli zababdari somzun iog'gia mon'xankuch motam dinvchena to poriant braxtt fuddari venchnnuko jiktoch ravtole ani jo porian braxtt fuddari raj kortole to poriant Goencho ukol zaunk pavchona. Ani aizchea disak mhunttlear 'Statehood Day' monovpant kosloch orth urchona.