TO
DIS KEDNA UDETOLO?
Kongres pokxan ek novich iukti kaddun Romi lipint boroilele
Konknnink Rajbhas Kaideant (Goa Official Language Act, 1987) ek durusti
korun bhitor kaddpachi toiari dakhoilea. Tache udexim kaim kallak chepnnenk
poddleli ek gorjechi magnni rokddich xarti paupachi axea zollkota. Romi
lipicheam mogiamni ek koddok mhoim' chalu keleli ti xekim folladik zaupachi
xeokeotai atam disunk laglea.
Punn Romi lipichea nimtan Kongresin ghetlelea tharavak rajki karann
asa. Lipicho vad sompoupache nimtan Morattikui Rajbhaxecho dorzo diunk
tannim Julaiche 31ver zalele CLP boskent tharailam. Hem Kongresichem
panvol matr maimbhas mogiank bilkul avddonk na ani khas Dokxin Goencho
khasdar Churchill Alemaon taka jahir sobhent virodk kela.
Romi lipik tenko ditanam Kongress apnnank Saxttint bhonvpachi vatt nitoll
korun dourunk sodhta ani rokddech ievpache vechnukek gorjechi toiar
korta. Na tor vechnuko zaumchea adim motam magonk Saxttint vochpak tankam
tondd aschenam. Punn hachech sangatak Morattik rajbhaxecho dorzo divpache
Kongresiche proitn maimbhaxechea mogiank bilkul mandunk nant. Ut'tor
Goeant MGP-icho probhav niontronnant dovorpache he rostiche upai asat.
Morattivaleank Romi Rajbhas Kaideant ghatlear kosloch virodh na, punn
Romivali Moratti bhas Goenchi Rajbhas mhunnon mandun gheunk kedinch
toiar aschenant. Kongres eka tiran don sukhnneamchem kas marunk axeta
tanchem soponn sakar zait oxem disona.
Romi lipi Rajbhas kaideant ghalunk tiatrist, Romi lipint boroupi, padri,
madri ani sogllech magtat. Dalgado Konknni Akademint hi moim' suru keleli
taka tiatristancho bhorpur tenko mell'lla. Prince Jacob, Wilson Mazarello
ani heramni aple vatten tiatrist somazak xekim ekttaim haddla ani tancho
ekvott mozbut dista. Goa Konknni Akademi legun atam Romi lipik sohokar
diupacheo sabar tozviteo ankta.
Punn hem sogllem Devnagori votin vavurpeank pochonk na. Konkani Ekvott
mhunnon halinch ek novi sonstha toiar zalea ani Rajbhas Kaideant bodol
korit zalear apunn chollvoll suru kortelet mhunnon Kongresak dhomki
dilea.
Ho proxnn sompeponni suttavo zait oxem konnakuch disona. Karann: dor
ghottak dista apunn chin'ta, ani sodta tem veovostit mhunnon ani rajkarann
choloupi dhoktteant petrol votit astat.
Punn Romi lipichem sadlelea bhitoruch asa. Khuimchi lipi Konknnink veovostit
tem tharaumchea adim, khoimche lipintlean Goenkar chodd sahitia vachtat
tacher soglleamnim lokx ghalpacher aiz goroz asa. Omkech lipintlean
somozacho ekvott sthir urtolo mhunnon sangtat tacher sogllench tharoun
na.
Romi vachpi, kherit bhaxen Romi boroupi, Romi lipik Devnagri lipi borobor
rajbhaxecho dhorzo kedna melltolo to polleunk dolleamni tel ghalun ravtat.
To dis kedna udetolo kai?
|
|
EKUCH
ROSTO
Bor: Daniel F. de Souza
|
Bharotache
59vea svotontrai disa Goencho Ulo potracho anik ek khas ank bhair sorta
dekhun khub khoxallkai bhogta. Ho ank khas svotontrai disa nimtan ani
World Goa Day hea mhoinneache 20ver monoitat ani konkani bhaxe khatir
bhettolilolo dis dekun ho ank khub mhotvacho. Itle mezgottin Romi konkani
lipik maneotai divpachea rattavollink atam anik khubuch nett ieunk lagla
hem monant dovrun amcho konkani bhaxecho mog khuinchea panvddear asa
hacho vinchar ami dor goenkar bhav bhoinnanim hea vellar korunk goroz.
Zanv magir to goenkar goeant asum vo sonvsarachea khuinchea konxak aplem
bhiradd korun asum.
Mhaka mhojea monak oxem dista ki hea fuddle dis ani mhoinne amche avoi
bhaxek ani kherit ponnim romi lipik khub gorjeche. Kongress pokxant
halinch tanche CLP zomatin je nirnnoi ghetleat zoxe porim moratthi bhaxek
konkani romi lipi vangdda maneotai divpak ani Raj bhaxecho zago divpak
he nirnnoi khub chukiche. Karann bhaxecho khotlo 1987 vorsa mittoil'lo
atam bhaxecho prosnn urunk nam. Prosnn urla to fokot, Devnagri lipi
vangdda konkani bhaxek romi lipint maneotai divpacho. Zalear hantun
modench morathi bhaxecho prosn koso ani konnem uthponn kelo?? He Rajkornni
portun anik ek pautt amchea dolleank pannam ani kannak vaingim bhanddunk
bhi sodhinannt mu? 19 vorsam fattim amcheam dolleank pannam ani kannank
vaingim bhadlelim tancho koddun onbhov ami azun meren sosnnikaien ani
monne-ponim bhogit aileanv. Punn atam ami xanne zavpacho vell aila.
Dekun mhojea Goenkar bhav-bhoinnanim ani kherit ponnim romi konkani
mogianim zage-ponnim nidhechem dong gheun bosonakat. Dudh votlem mhonntoch
roddon kosloch faido zanvchonam. Dekun tumche sorvbhovtonnim zagrutai
nirmann korat ani tumcho tenko diat.
Goencho Ulo xapunk laglear khuincheanuch don vorsam zalim ani hea vorsacho
ho tisro ank. To survat zal'leak savn GU kocherintlean mhaka unne pure
500 odik proti dor khepek Bab Miguel Braganza 'KTC Shuttle serivce-intlean'
pattoita. Vasku xarant ani tachea sorv bhonvttonchea vattharant zoxe
porim Mormugao, Desterro, Baina, Chikle, St.Jacinto zunvear adi hanv
teo borea ixttanchea adharan konkani vachpeanchem hatin pavounk khottpot
kortam.
Aiz meren mhaka ekuch sidh zalam ani tem mhonnlear, GU potr vachun lokank
khub anondh zata ani tacho dusro ank kedna kai tanchea hatint poddtolo
hachi te vatt polleun ravtat. Zaite zann mhaka khas fon korun legun
khobor ghetat. Hi khoxechi khobor. Hea khas anka nimtan hanv ekuch ast
bhallgitam ani ti mhonnlear amche goenkar konkani bhaxen vachunk, ulounk
ani ti borounk anik motti tozvit kortele ani konkani bhaxecho mog odikh
korun aplea bhurgeanchea kallza-monant rigunk khottpott kortele mhunn.
Khorem mhonnlear apli avoibhas mhonnttoch dor eklean ti vhodd obhimanan
aplea vonttancher ucharunk zai asli. Punn oxem zal'lem disona. Vasku
xarant aiz zaitech Kerali ani Madrasi lok, tea xivai Gujrathi pen'nem
korun asat. Punn jedna te aplea ganvcheam lokank bhettat tedna te aplech
avoi bhaxen uloitat, Hindi vo Inglez bhas kednach vaprinant. Punn amchi
goenkaranchi vagnnuk vegllich, ami khuimsorui eka mekak bhettle zalear
rokddich inglez uchartanv ani sompork sadhtanv. Hi amchi vagnnuk nittaier
ghalpachi chodd goroz. Anik ek chodd mhotvachi gozal mhonnlear aiz amchea
goenchea bazaranim zaite amche goenkaranche dhonde on-goenkar gheun
bosleat zoxe porim, follam, bhaji-valle, dhuddvalle, pao-valle, kaim
bazaranim nustekar legun (ghanttiam lamani ostoreo). Zalear hanche kodden
ami dispott'to vevhar kortana tanche lagim Hindi bhaxen kiteak sompork
sadhonk zai? Amchea ganvant amchi bhas vaprun tanche kodden vevhar korunk
zaina?? Tor hacher amchem lokx vhoddpachi goroz. Nam tor na kolltam
ami goenkar amchea goeant ek dis bhaxe mekhlle zavpachi vhodd bhirant
asa.
Aiz ami amchea desacho svontontrai dis palltana ani amchea desant hem
mekhlleponn bhogtana, amkam amchea kallza-monanchem mekhlleponant ani
svotontrai asa vo nam hacher ek niall korunk goroz. Khorich monachi
svotontrai asa tor aiz savn amche avoi bhaxe sovem anik nettan amcho
sombhond ghott korum-ia ani tika jivi dovrunk ani tichi purnntaien udorgoth
zaunk ti amchea chaltea jivitan vonttanim ucharum-ia, amche likhnnentlean
ti boroun ani masikam ani pustokam rupan ti vachun tichi avodd dusreankui
dakhoum-ia. Hoch 'EKUCH ROSTO' amchi konkani bhas jivi dovrunk ani tichi
udorgot korun tika amchea jivitant manacho zago Dium-ia.
|