OGRLEK
Index
Poilem Pan
Ogrlek
Amchem Daiz
Amchi Bhas
Amcho Lok
Amcho Noman
Amcho Somaz
Nimannem Utor
Ogrlek

TO DIS KEDNA UDETOLO?
Kongres pokxan ek novich iukti kaddun Romi lipint boroilele Konknnink Rajbhas Kaideant (Goa Official Language Act, 1987) ek durusti korun bhitor kaddpachi toiari dakhoilea. Tache udexim kaim kallak chepnnenk poddleli ek gorjechi magnni rokddich xarti paupachi axea zollkota. Romi lipicheam mogiamni ek koddok mhoim' chalu keleli ti xekim folladik zaupachi xeokeotai atam disunk laglea.
Punn Romi lipichea nimtan Kongresin ghetlelea tharavak rajki karann asa. Lipicho vad sompoupache nimtan Morattikui Rajbhaxecho dorzo diunk tannim Julaiche 31ver zalele CLP boskent tharailam. Hem Kongresichem panvol matr maimbhas mogiank bilkul avddonk na ani khas Dokxin Goencho khasdar Churchill Alemaon taka jahir sobhent virodk kela.
Romi lipik tenko ditanam Kongress apnnank Saxttint bhonvpachi vatt nitoll korun dourunk sodhta ani rokddech ievpache vechnukek gorjechi toiar korta. Na tor vechnuko zaumchea adim motam magonk Saxttint vochpak tankam tondd aschenam. Punn hachech sangatak Morattik rajbhaxecho dorzo divpache Kongresiche proitn maimbhaxechea mogiank bilkul mandunk nant. Ut'tor Goeant MGP-icho probhav niontronnant dovorpache he rostiche upai asat. Morattivaleank Romi Rajbhas Kaideant ghatlear kosloch virodh na, punn Romivali Moratti bhas Goenchi Rajbhas mhunnon mandun gheunk kedinch toiar aschenant. Kongres eka tiran don sukhnneamchem kas marunk axeta tanchem soponn sakar zait oxem disona.
Romi lipi Rajbhas kaideant ghalunk tiatrist, Romi lipint boroupi, padri, madri ani sogllech magtat. Dalgado Konknni Akademint hi moim' suru keleli taka tiatristancho bhorpur tenko mell'lla. Prince Jacob, Wilson Mazarello ani heramni aple vatten tiatrist somazak xekim ekttaim haddla ani tancho ekvott mozbut dista. Goa Konknni Akademi legun atam Romi lipik sohokar diupacheo sabar tozviteo ankta.
Punn hem sogllem Devnagori votin vavurpeank pochonk na. Konkani Ekvott mhunnon halinch ek novi sonstha toiar zalea ani Rajbhas Kaideant bodol korit zalear apunn chollvoll suru kortelet mhunnon Kongresak dhomki dilea.
Ho proxnn sompeponni suttavo zait oxem konnakuch disona. Karann: dor ghottak dista apunn chin'ta, ani sodta tem veovostit mhunnon ani rajkarann choloupi dhoktteant petrol votit astat.
Punn Romi lipichem sadlelea bhitoruch asa. Khuimchi lipi Konknnink veovostit tem tharaumchea adim, khoimche lipintlean Goenkar chodd sahitia vachtat tacher soglleamnim lokx ghalpacher aiz goroz asa. Omkech lipintlean somozacho ekvott sthir urtolo mhunnon sangtat tacher sogllench tharoun na.
Romi vachpi, kherit bhaxen Romi boroupi, Romi lipik Devnagri lipi borobor rajbhaxecho dhorzo kedna melltolo to polleunk dolleamni tel ghalun ravtat. To dis kedna udetolo kai?

EKUCH ROSTO
Bor: Daniel F. de Souza

Bharotache 59vea svotontrai disa Goencho Ulo potracho anik ek khas ank bhair sorta dekhun khub khoxallkai bhogta. Ho ank khas svotontrai disa nimtan ani World Goa Day hea mhoinneache 20ver monoitat ani konkani bhaxe khatir bhettolilolo dis dekun ho ank khub mhotvacho. Itle mezgottin Romi konkani lipik maneotai divpachea rattavollink atam anik khubuch nett ieunk lagla hem monant dovrun amcho konkani bhaxecho mog khuinchea panvddear asa hacho vinchar ami dor goenkar bhav bhoinnanim hea vellar korunk goroz. Zanv magir to goenkar goeant asum vo sonvsarachea khuinchea konxak aplem bhiradd korun asum.
Mhaka mhojea monak oxem dista ki hea fuddle dis ani mhoinne amche avoi bhaxek ani kherit ponnim romi lipik khub gorjeche. Kongress pokxant halinch tanche CLP zomatin je nirnnoi ghetleat zoxe porim moratthi bhaxek konkani romi lipi vangdda maneotai divpak ani Raj bhaxecho zago divpak he nirnnoi khub chukiche. Karann bhaxecho khotlo 1987 vorsa mittoil'lo atam bhaxecho prosnn urunk nam. Prosnn urla to fokot, Devnagri lipi vangdda konkani bhaxek romi lipint maneotai divpacho. Zalear hantun modench morathi bhaxecho prosn koso ani konnem uthponn kelo?? He Rajkornni portun anik ek pautt amchea dolleank pannam ani kannak vaingim bhanddunk bhi sodhinannt mu? 19 vorsam fattim amcheam dolleank pannam ani kannank vaingim bhadlelim tancho koddun onbhov ami azun meren sosnnikaien ani monne-ponim bhogit aileanv. Punn atam ami xanne zavpacho vell aila. Dekun mhojea Goenkar bhav-bhoinnanim ani kherit ponnim romi konkani mogianim zage-ponnim nidhechem dong gheun bosonakat. Dudh votlem mhonntoch roddon kosloch faido zanvchonam. Dekun tumche sorvbhovtonnim zagrutai nirmann korat ani tumcho tenko diat.
Goencho Ulo xapunk laglear khuincheanuch don vorsam zalim ani hea vorsacho ho tisro ank. To survat zal'leak savn GU kocherintlean mhaka unne pure 500 odik proti dor khepek Bab Miguel Braganza 'KTC Shuttle serivce-intlean' pattoita. Vasku xarant ani tachea sorv bhonvttonchea vattharant zoxe porim Mormugao, Desterro, Baina, Chikle, St.Jacinto zunvear adi hanv teo borea ixttanchea adharan konkani vachpeanchem hatin pavounk khottpot kortam.
Aiz meren mhaka ekuch sidh zalam ani tem mhonnlear, GU potr vachun lokank khub anondh zata ani tacho dusro ank kedna kai tanchea hatint poddtolo hachi te vatt polleun ravtat. Zaite zann mhaka khas fon korun legun khobor ghetat. Hi khoxechi khobor. Hea khas anka nimtan hanv ekuch ast bhallgitam ani ti mhonnlear amche goenkar konkani bhaxen vachunk, ulounk ani ti borounk anik motti tozvit kortele ani konkani bhaxecho mog odikh korun aplea bhurgeanchea kallza-monant rigunk khottpott kortele mhunn. Khorem mhonnlear apli avoibhas mhonnttoch dor eklean ti vhodd obhimanan aplea vonttancher ucharunk zai asli. Punn oxem zal'lem disona. Vasku xarant aiz zaitech Kerali ani Madrasi lok, tea xivai Gujrathi pen'nem korun asat. Punn jedna te aplea ganvcheam lokank bhettat tedna te aplech avoi bhaxen uloitat, Hindi vo Inglez bhas kednach vaprinant. Punn amchi goenkaranchi vagnnuk vegllich, ami khuimsorui eka mekak bhettle zalear rokddich inglez uchartanv ani sompork sadhtanv. Hi amchi vagnnuk nittaier ghalpachi chodd goroz. Anik ek chodd mhotvachi gozal mhonnlear aiz amchea goenchea bazaranim zaite amche goenkaranche dhonde on-goenkar gheun bosleat zoxe porim, follam, bhaji-valle, dhuddvalle, pao-valle, kaim bazaranim nustekar legun (ghanttiam lamani ostoreo). Zalear hanche kodden ami dispott'to vevhar kortana tanche lagim Hindi bhaxen kiteak sompork sadhonk zai? Amchea ganvant amchi bhas vaprun tanche kodden vevhar korunk zaina?? Tor hacher amchem lokx vhoddpachi goroz. Nam tor na kolltam ami goenkar amchea goeant ek dis bhaxe mekhlle zavpachi vhodd bhirant asa.
Aiz ami amchea desacho svontontrai dis palltana ani amchea desant hem mekhlleponn bhogtana, amkam amchea kallza-monanchem mekhlleponant ani svotontrai asa vo nam hacher ek niall korunk goroz. Khorich monachi svotontrai asa tor aiz savn amche avoi bhaxe sovem anik nettan amcho sombhond ghott korum-ia ani tika jivi dovrunk ani tichi purnntaien udorgoth zaunk ti amchea chaltea jivitan vonttanim ucharum-ia, amche likhnnentlean ti boroun ani masikam ani pustokam rupan ti vachun tichi avodd dusreankui dakhoum-ia. Hoch 'EKUCH ROSTO' amchi konkani bhas jivi dovrunk ani tichi udorgot korun tika amchea jivitant manacho zago Dium-ia.